Európska únia musí pomôcť Grécku ochrániť svoje hranice a zaručiť všetkým osobám v núdzi riadne azylové konanie. Zhodli sa na tom v utorok poslanci Európskeho parlamentu počas rozpravy o situácii na grécko-tureckých hraniciach.

Väčšina poslancov, ktorí sa zúčastnili na rozprave s eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johanssonovou, kritizovala tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za zneužívanie ľudského utrpenia na politické účely.

Európski zákonodarcovia zároveň zdôraznili, že utečenecká kríza z roku 2015 sa nesmie opakovať, a vyzvali členské krajiny EÚ, aby "zamrznutú" reformu spoločnej azylovej politiky dotiahli do konca.

Europoslanci vyjadrili obavy z zhoršujúcej sa humanitárnej situácie na hraniciach s Tureckom, ako aj na gréckych ostrovoch, kde uviazli tisíce žiadateľov o azyl vrátane mnohých maloletých osôb bez sprievodu dospelých.



Zazneli aj výzvy na revíziu dohody medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, ktorá mala zastaviť prílev migrantov a žiadateľov o azyl do EÚ výmenou za finančnú pomoc zo strany Únie.

Rozprava poukázala aj na údajné násilie, ktorého sa dopúšťa grécka polícia voči osobám usilujúcim sa o prekročenie hranice, a tiež na riziko príchodu džihádistov na územie EÚ.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) v tejto súvislosti uviedol, že Erdogan sa snaží otestovať silu a súdržnosť Európskej únie. Robí to zrejme preto, lebo má problémy v Sýrii, kde jeho armáda v posledných týždňoch utrpela značné straty, a teraz skúša, nakoľko je dohoda s EÚ o zastavení migrácie pevná a nakoľko je Únia pripravená chrániť svoje vonkajšie hranice.



"Odmietam, aby ľudia, ktorí utekajú z vojnou zmietanej Sýrie boli vystavovaní takýmto hrám, keď sú posielaní na turecko-grécku hranicu bez toho, aby zo strany Turecka bola jasná snaha ich chrániť a pomáhať im," povedal Bilčík.

Dodal, že EÚ vníma túto situáciu veľmi vážne, dôkazom čoho bola aj minulotýždňová návšteva šéfov troch inštitúcií EÚ v Grécku, ktoré si zaslúži pochvalu a solidaritu za ochranu vonkajších hraníc.

Podľa jeho slov členské krajiny EÚ musia pomôcť Grécku finančne i inými prostriedkami a "ukázať, že vieme byť solidárni, vieme ochrániť naše vonkajšie hranice a nenechať sa vydierať Tureckom".



Zároveň však dodal, že Únia musí aj naďalej rokovať s Tureckom - je to partner v NATO a strategický sused EÚ - a je nutné sa dohodnúť na tom, ako postupovať ďalej pri ochrane utečencov na základe dohody z roku 2016.

Z hľadiska Európanov je však dôležité, aby Ankara nevyužívala ľudí ako živý terč a nástroj politického boja s EÚ. Čisto z domáceho hľadiska musí Únia ako "domácu úlohu" dosiahnuť základnú zhodu v  oblasti migračnej a azylovej politiky. "Ak nezvládneme túto malú krízu, tá sa môže stať oveľa väčšou krízou," odkázal Bilčík.

Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) tvrdí, že chápe pozíciu Grécka - zatvoriť hranice a nevpustiť žiadnych ďalších migrantov. Upozornila, že postup tureckého prezidenta je neštandardný, lebo sa "normálne vyhráža" a využíva živých ľudí ako reálnu hrozbu pre EÚ.

"To je nemiestne. Nemôže vydierať Európsku úniu. Ide mu iba o peniaze. Nepostupuje v súlade s dohodou s EÚ," zhodnotila situáciu. Poslankyňa si myslí, že bolo správne, že Únia prerušila prístupové rokovania s Tureckom.

Kritická bola aj na adresu EÚ, ktorá tento stav dopustila tým, že nedokončila reformu azylovej politiky. "Vidíme, k čomu to viedlo, že to Únia nedoriešila. Stáva sa rukojemníkom Turecka - aj pri rokovaniach medzi Tureckom a NATO, kde sa Erdogan snaží získať podporu pre svoje geopolitické ciele v Sýrii," skonštatovala.