Bývalý prezident Andrej Kiska stále nepochopil výsledky volieb. Inak sa jeho správanie a správanie jeho ľudí nedá vysvetliť. On totiž vôbec nie je obľúbený medzi ľuďmi a ani medzi politikmi. 

Ako jediný si po voľbách zobral , aby sa rozhodol, či chce ísť do vlády Igora Matoviča. Strana, bez ktorej by vláda mala v parlamente tak či tak pohodlnú väčšinu, sa Kiskovci mali potrebu hrať na nedostupných. Sila moci napokon prevážila a Kiska so svojou družinou sa rozhodli, že do koalície sú predsa len ochotní vstúpiť.

Ešte v deň, keď strana Za ľudí začala rokovania o budúcej vláde, exprezident kritizoval Matovičom navrhnuté rozdelenie ministerstiev. Kiskovi sa dva rezorty mália.

Stačí však pripomenúť, že v porovnaní s rokom 2016, kedy strana Sieť s rovnakým volebným výsledkom dostala od víťaza volieb jedno ministerstvo, by mal Kiska jednoducho pochopiť svoju situáciu a prejaviť trochu sebareflexie. Inak hrozí, že skončí horšie ako Procházka.

Kiska sa s porážkou nevie vyrovnať

Najnovšie si však údajne Kiskova družina začala na rokovaniach za zatvorenými dverami nárokovať post predsedu Národnej rady. Samozrejme pre Kisku. Post ministra sa mu totiž očividne máli. Ako bývalá hlava štátu si totiž opäť raz mylne nahovára, že zo svojej bývalej funkcie má na túto ústavnú funkciu právo. Výsledky volieb sú tak pre neho druhoradé, lebo najprv musí ukojiť svoje ego on sám.

Andrej Kiska pritom evidetnne stále nepochopil, že stačilo o pár tisíc hlasov menej a ostal by pred bránami parlamentu rovnako, ako Alojz Hlina aj s svojim zbytkom KDH. Veď koniec koncov, strana Za ľudí dokázala presvedčiť len o polovicu viac voličov ako strana Vlasť Štefana Harabina.

Ak to bývalý prezident považuje za úspech hodný stoličky predsedu parlamentu, tak zjavne stratil kontakt s realitou a chýry o jeho podlomenom sa začínajú podobať Procházkovmu debaklu.

Matovič v tom však má jasno

Igor Matovič to ale už povedal jasne. Zvykom je, že druhá ústavná funkcia v tomto štáte patrí koaličnému partnerovi, ktorý skončil ako druhý v poradí. Tým je nespochybniteľne strana Sme rodina. Kiska si to ale zjavne nechce takto jednoducho spočítať.

Jeho strana totiž získala o vyše než 70-tisíc hlasov menej ako získalo hnutie Sme rodina. A presne o toľko získaných prednostných krúžkov ho predbehol ešte aj taký Boris Kollár.

Žiadna funkcia však Kisku neochráni pred trestným stíhaním

Ak by ani to Kiskovi na pochopenie nestačilo, tak teraz trochu histórie. Národnej rade od vzniku samostatnej republiky šéfovali ôsmi predsedovia. Buď šlo o nominanta víťaznej strany, alebo druhej najúspešnejšej v rámci koalície.

A ani jeden z nich navyše nečelil trestnému stíhaniu, čo sa o Andrejovi Kiskovi povedať nedá. Aj keď môžeme pripustiť, že jeho stíhanie je účelové, exprezident je podozrivý z daňového podvodu a pochybnosti vyvoláva aj jeho kauza s pozemkami. Aj tú už rieši polícia a dnes nie je jasné, s akým výsledkom pre Kisku skončí.

Kiska aj so svojou podporou mainstreamových médií môže o Kollárovi hovoriť čokoľvek, ale pravdou je, že predseda Sme rodina žiadnemu trestnému stíhaniu nečelí. Kollár nie je na rozdiel od Kisku vyšetrovaný pre žiadne podozrenia zo spáchania trestného činu a vo voľbách si dôveru a svoj mandát získal. A činilo to presne o 71 206 hlasov viac, ako dostal Kiska.

Kreslo predsedu parlamentu teda určite nepatrí poslednému vo voľbách. A keby Kiska ešte ďalšie štyri roky opakoval, že tento výsledok je vlastne jeho víťazstvom, začína tým čoraz viac pripomínať Štefana Harabina.