Komentár Alexandra Mezjaeva (Fond strategickej kultúry)

Vďaka komu napriek porážke v roku 2019 znova ožívajú verní bojovníci Islamského štátu?

V nedávnej správe generálneho tajomníka OSN o hrozbe teroristickej organizácie Islamský štát sa uvádza: „Nadnárodná hrozba terorizmu je naďalej veľmi vážna a táto hrozba pochádza najmä od Islamského štátu. Po strate svojej poslednej pevnosti v Sýrii v marci 2019 sa jeho jadro rýchlo zotavuje a mení sa na podzemnú sieť“.

Vynára sa otázka, kde zrazu našiel Islamský štát priestor k „rýchlemu zotaveniu“? Odpoveď poskytol na stretnutí Bezpečnostnej rady OSN v závere minulého roka ruský zástupca Gennadij Kuzmin. Vyjadril silné obavy z posilnenia pozícií teroristických organizácií Al-Káida, Boko Haram a práve Islamského štátu na africkom kontinente. Ruský predstaviteľ vyjadril sústrasť vláde a ľudu Nigerskej republiky v súvislosti so smrťou viac ako 70 vojakov v dôsledku teroristických útokov na vojenský tábor neďaleko hraníc s Mali. O niekoľko dní ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo sústrasť Republike Burkina Faso. Tá prežívala národný smútok v súvislosti so smrťou 40 civilistov a vojenského personálu.

V koncepčnej poznámke predloženej Bezpečnostnej rade OSN sa uvádza, že jednou z hlavných prekážok pre Afriku, ktorá sa snaží o stabilitu a prosperitu, je zvýšená hrozba terorizmu a extrémizmu. Hlavne zo strany Islamského štátu. A ďalej al-Káidy, Boko Haram, Al-Šabab a Akim.

Mimoriadne znepokojivé je organizovanie Islamského štátu v západnej Afrike. Nebezpečné sú snahy o vytvorenie globálneho kalifátu v krajinách regiónu. Vykonáva teroristické činnosti na hraniciach Kamerunu, Nigérie, Nigeru a Čadu. Nekontrolované migračné toky, zničený alebo neformovaný systém kontroly obchodovania so zbraňami a cezhraničné pašovanie drog poskytli teroristickým skupinám solídny zdroj zdrojov.

Celkový úspech v boji proti Islamskému štátu je nerovnomerný. Po sérii leteckých úderov v oblasti Murzuk boli jeho členovia vyhnaní z Líbye. Čo ale viedlo k ich rozšíreniu po celej Afrike.

Po takmer dvojročnej prestávke sa Islamský štát objavil aj v Alžírsku. V novembri 2019 zaútočila na juh krajiny jedna z jeho odnoží Jund al-Khilafah. Táto oblasť, ktorú tvorí hranica s Mali, Nigerom a Burkinou Faso, je jednou z jej hlavných pevností vo veľkej Sahare.

Spolu so skupinou „Západoafrická provincia Islamského štátu“ útočí na ozbrojené sily Nigérie, Čadu a Kamerunu. Podieľa sa na lúpeži zbraní, vojenských vozidiel a paliva. Táto teroristická organizácia pozostáva z viac ako päť tisíc bojovníkov. Určitý úspech pri ich premiestnení priniesla vojenská operácia druhej polovice roku 2019 v Somálsku. Teraz sa ich jednotky nachádzajú v centrálnej časti kontinentu. Novovytvorená „Stredoafrická provincia Islamského štátu“ zahŕňa viac ako 2 000 miestnych a zahraničných teroristických bojovníkov.

Úplne novým fenoménom bolo prenikanie Islamského štátu do južnej Afriky. Objavenie sa tejto organizácie v severnom Mozambiku „sa časovo zhodovalo“ s protivládnymi nepokojmi. Hlavná „náhoda“ je však iná. Objavujú sa tu obrovské zásoby uhľovodíkov. Konkrétne v blízkosti mozambického prielivu. A tiež vzácne kovy a kovy vzácnych zemín. A to v zóne Medeného pásu a južného Zimbabwe. Už existujú správy o prítomnosti Islamského štátu i v Zimbabwe a Zambii.

Na konci roku 2018 sa v Južnej Afrike uskutočnilo niekoľko konferencií venovaných prítomnosti tejto organizácie na kontinente. Ich závermi bolo, že ani Afrika „nemá imunitu proti terorizmu“.

V budúcnosti sa stane strategicky dôležitou oblasť južnej Afriky. V mozambickej provincii Cabo Delgado by mali preskúmať ťažbu uhľovodíkov ruské spoločnosti. USA a Taliansko a ich spoločnosti Anadarko a Eni plánujú počas štyroch rokov investovať 50 miliárd dolárov do rozvoja ťažby plynu. Čína robí prieskum vzácnych kovov. Na odhadom najväčší zdroj rubínov na svete v Cabo Delgado získala práva britská spoločnosť Gemfields.

V tomto svetle sa zdá byť politika mnohých medzinárodných orgánov prinajmenšom „zvláštna“. Boj proti Islamskému štátu by mal byť predsa v tejto oblasti ich prioritou.

Medzinárodný trestný súd (ICC) začal už v novembri 2009 predbežné vyšetrovanie situácie v Nigérii. Naivní nadšenci „medzinárodnej spravodlivosti“ verili, že jeho zástupcovia obvinia z terorizmu zástupcov Boko Haram. Za viac ako tucet rokov „vyšetrovania“ však neboli vznesené žiadne obvinenie. Ako vyplýva z najnovšej správy prokurátorky Fatou Bensoudovej, súd sa domnieva, že nigérijská armáda „prenasleduje“ členom Boko Haram.

Súd v Nigérii teda v skutočnosti pôsobil ako obranca teroristov počas boja proti vládnym silám.

Podobnú úlohu zohral Medzinárodný trestný súd v Líbyi. Keď vydal zatykač na vodcu Líbyjskej Džamahírie Muammara Kaddáfího. Čo viedlo v Líbyi k nekončiacemu chaosu. A navyše, súd zbavil za tento chaos zodpovednosti krajiny NATO a zúčastnené teroristické skupiny.

Na nedávnom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN o postupe vyšetrovania situácie v Líbyi prokurátorka súdu Bensoudová opäť hovorila iba o vine Kaddáfího a členov jeho vlády. O teroristických skupinách nepadlo ani slovo. Medzinárodný trestný súd tak otvorene a nehanebne kryje ich činnosť.

Táto pozícia súdu dokonca nachádza podporu i v niektorých štruktúrach OSN. Bezpečnostná rada OSN sa doslova „bez hanby“ pokúsila prijať správu, ktorá uvádzala, že dôvodom súčasnej obrovskej vlny násilia v Líbyi sú „konflikty medzi poľnohospodármi a pastiermi". Rusko jednoznačne pripomenulo, že tieto konflikty nie sú príčinou, ale dôsledkom minulých zásahov v Líbyi.

Šírenie takzvaného Islamského štátu po celom svete a najnovšie i v Afrike je výsledkom plánovaných opatrení inštitúcií globálnej správy planéty. Využívajú totiž túto teroristickú organizáciu priam ako svoje vojenské jednotky.