Cieľom je priťažiť komukoľvek, kto odporuje moci Komunistickej strany.
Pre Financial Times (FT) komentoval Jamil Anderlini, redaktor špecializovaný na Áziu.
Expertka na čínsku politiku, Anne-Marie Brady z Canterbury University, označila jeho analýzu za vynikajúcu.
Z oficiálnych oznámení na webovej stránke čínskeho veľvyslanectva vo Švédsku za uplynulý rok sú takmer dve tretiny ostrými útokmi na švédskych novinárov, politikov a ďalšie verejne činné osobnosti.
„Niektorí ľudia vo Švédsku by sa nemali cítiť v pohode po tom, čo ubližujú pocitom čínskeho ľudu a záujmom čínskej strany,“ bol jeden typický, mierne výhražný výlev.
Ambasáda vo Švédsku je jeden z najagresívnejších príkladov novej čínskej „diplomacie vlkov“ v priebehu približne posledného roka. Ale ani zďaleka jediný.
Kľúč k porozumeniu tejto útočnosti leží v politike a prioritách, ktoré tvoria „myšlienku Xi Jinpinga (t.j. Si Ťin-pching, 7. prezident Čínskej ľudovej republiky, pozn. red.)“. Čínsky prezident (vo funkcii od roku 2013, pozn. red.) v mnohých prejavoch a oficiálnych dokumentoch opisuje prudký boj medzi „socializmom s čínskymi charakteristikami“ a „západnými protičínskymi“ silami s ich „extrémne podlými“ myšlienkami slobody, demokracie a ľudských práv.
Nikita Chruščov v 50. rokoch 20. storočia príslovečne vyhlásil, že Sovietsky zväz by „pochoval“ západné kapitalistické demokracie. Od roku 2013 to pán Xi vyjadril takto: „Kapitalizmus nevyhnutne zomiera a socializmus nevyhnutne vyhráva... Je to nezvratný všeobecný trend vo vývoji histórie.“
Toto je skôr snaha o udržanie autoritárskej vlády v Číne ako čisto ideologická kampaň, akou bola studená vojna a vedie sa predovšetkým na čínskej pôde. Boj sa však čoraz viac vyváža, pretože Peking sa usiluje o to, aby bol svet pre čínsku autokraciu bezpečný. Cieľom je priťažiť komukoľvek, kdekoľvek, kto odporuje moci strany alebo namieta voči jej zámerom. Západné liberálne demokracie sú hlavným terčom.
Tento zámorský tlak sa začal, pretože čínska diaspóra, odhadovaná na približne 60 miliónov ľudí, v posledných rokoch výrazne vzrástla a je vnímaná ako potenciálna hrozba pre pokračujúcu vládnu stranu. Dejiny revolúcie často prebiehajú prostredníctvom komunít diaspóry, ako sú tie, ktoré živili Vladimíra Iljiča Lenina vo Švajčiarsku (návrat do Ruska v roku 1917, pozn. red.), Sun Yat-sena (jeden z najväčších lídrov v histórii modernej Číny, pozn. red.) v Japonsku a Deng Xiaopinga (inak aj Teng Siao-pching , významný čínsky politik, v rokoch 1978-1992 vodca ČLR, hoci nezastával funkciu hlavy štátu, pozn. red.) a Ho Chi Minha (tj. Ho Či Min, vietnamský revolucionár a štátnik, pozn. red.) v Paríži. Ale pokusy podporiť vplyv Číny a kontrolu nad celosvetovými príbehmi však idú až za hranice verejnej diplomacie a siahajú mimo diaspóru.
V novembri Austrálska hlavná špionážna agentúra vyhlásila, že vyšetrovala „znepokojivé“ nepodložené tvrdenia, že sa Peking pokúsil umiestniť svojho agenta do austrálskeho federálneho parlamentu. Ten bol nájdený mŕtvy krátko po tom, čo podal správu a polícia nebola schopná určiť príčinu jeho smrti.
V susednom Novom Zélande sú niektorí z najväčších darcov hlavných politických strán obchodníci z Číny s tesnými väzbami na Komunistickú stranu. Legislatívna kampaň ohľadom financovania, ktorá minulý mesiac prebehla v parlamente, urobila len málo pre to, aby sa odstránili medzery, ktoré umožňujú tento spôsob kupovania si vplyvu.
Napodiv, muž, ktorý strávil najmenej 15 rokov prácou pre čínsky vojenský spravodajský aparát, zostáva zvoleným poslancom parlamentu, a to aj potom, čo pripustil, že strana mu prikázala, aby zatajil svoju minulosť na novozélandskej imigračnej žiadosti.
Maličký Nový Zéland sa môže javiť ako zvláštny cieľ pre infiltráciu Komunistickej strany, ale krajina je pre Peking príťažlivá ako slabé miesto „piatich očí“, dohody o zdieľaní spravodajských informácií medzi Austráliou, Kanadou, Veľkou Britániou a čo je najdôležitejšie, USA. Vysokopostavený spravodajský úradník z týchto krajín označil Nový Zéland pre FT ako „na hrane životaschopnosti ako člena“ zoskupenia kvôli „laxnému“ postoju k Číne a „kompromitovanému politickému systému“.
Čína je pre Nový Zéland najväčšou exportnou destináciou. Pravdepodobne zo strachu, že by Peking reagoval hospodárskymi sankciami, novozélandská premiérka Jacinda Ardernová odišla zo svojej cesty, aby sa vyhla čo i len zmienke o téme čínskeho politického zasahovania.
Odpoveď Austrálie bola oveľa rozhodnejšia. Čína hrozila ekonomickými dôsledkami pre austrálsku opovážlivosť, hoci sa väčšinou ukázali byť len planými hrozbami.
Aj keď sa niektorí v Canberre minulý rok trápili nad zlým stavom vzťahu, austrálske zásielky do Číny rástli rekordne vysoko, na takmer 40 percent celkových vývozov. Politické embargá sú často neúčinné, pretože majú tendenciu ubližovať dovozcom aj vývozcom rastom cien a narušovaním dodávateľských reťazcov.
V niektorých krajinách existujú odôvodnené obavy z nárastu xenofóbie a „červeného pod posteľou“ zameraného na kohokoľvek, kto je etnicky Číňan. Svet sa musí chrániť pred takýmto rasizmom a nielen preto, že by bolo veľmi zvrátené potrestať ľudí, ktorí sa presťahovali do západných demokracií, aby sa dostali práve z represívneho systému.
Ignorovanie čínskeho zastrašujúceho správania by však bolo rovnako do neba volajúcou formou rasizmu voči etnicky čínskym krajanom, vzhľadom na to, že sú hlavnými cieľmi pekingského zastrašovania a operácií o sféru vplyvu v zahraničí.
Bolo by to tiež pochabé. Ako v novembri povedal nedávno vyslúžilý šéf austrálskej hlavnej špionážnej agentúry, Komunistická strana je veľmi šikovná pri využívaní otvorenosti západných demokratických systémov. „Účinky sa nemusia prejaviť celé desaťročia a do tej doby bude už príliš neskoro“, uviedol. "Jedného dňa sa zobudíte a zistíte, že rozhodnutia prijaté v našej krajine, ktoré nie sú v záujme našej krajiny."