Mária Patakyová Ústavnému súdu poslala stanovisko, nesúhlasí s 50-dňovým zákazom zverejňovať prieskumy
16 | 12 | 2019 I TASR

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová považuje právnu úpravu, na základe ktorej sa doba moratória na predvolebné prieskumy predĺžila zo 14 na 50 dní, za rozpornú s viacerými základnými právami. Upozorňovala na to po schválení návrhu zákona v parlamente a aktuálne poslala svoje odborné stanovisko Ústavnému súdu SR. Samostatné podanie na súd nepredložila, pretože tak už urobila prezidentka Zuzana Čaputová. Agentúru SITA o tom informovala Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv.


Predĺženie zákazu zverejňovať predvolebné prieskumy presadili v parlamente vládne strany Smer-SD a Slovenská národná strana (SNS) spolu s Kotlebovami - Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS). Prelomili aj veto prezidentky. Ombudsmanka uvádza, že novela predstavuje vážnu hrozbu pre blížiace sa voľby a preto by ústavný súd mal po prijatí návrhu prezidentky na ďalšie konanie dočasne pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia.

„V plnej miere sa stotožňujem s návrhom prezidentky. Ako verejná ochrankyňa práv mám ústavou uloženú povinnosť spolupodieľať sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Som názoru, že napadnuté ustanovenie bezprecedentne zasahuje do niektorých základných práv a slobôd fyzických osôb, predovšetkým voličov, a do samotnej podstaty demokratického charakteru Slovenskej republiky. Preto musím zaujať stanovisko v situácii, kedy ide o podstatu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ uviedla Patakyová v stanovisku ústavnému súdu.

Poukázala v ňom na viaceré sporné časti zákona, ktoré podľa nej porušujú základné práva a slobody. Podotkla, že znalosť volebných prieskumov má pre voličov a voličky kľúčový význam, pretože väčšina z nich sa pri výbere konkrétnej politickej strany neriadi náhodne, ale na základe určitého súboru informácií. „Povinnosťou štátu musí byť umožňovať voličom a voličkám čo najširší prístup k všetkým informáciám, ktoré môžu byť pri ich rozhodovaní kľúčové alebo aspoň užitočné a nie naopak, rozsah týchto informácií zužovať,“ zdôraznila.

Ďalej uviedla, že odôvodnenie napadnutého ustanovenia je značne protirečivé. „Poslanci na jednej strane uvádzajú, že sú to práve politické strany, ktoré by mali byť príčinou neobjektívnych volebných prieskumov. Zároveň však tvrdia, že z tohto dôvodu si politické strany zabezpečujú vlastné volebné prieskumy. Ak má byť príčinou neobjektívnosti niektorých volebných prieskumov fakt, že si ich objednajú politické strany, tak riešením pre jej odstránenie rozhodne nie je plošné obmedzenie základného práva na informácie,“ podotkla ombudsmanka.

V odôvodnení upraveného zákona o moratóriu na prieskumy sa uvádza, že predĺženie má nechať voličom priestor, aby si vytvorili úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany. Podľa Patakyovej tento argument úplne vybočuje z prípustného obmedzenia základných informačných práv, kedy zákonodarca diktuje voličom a voličkám, ktoré informácie majú brať do úvahy pri výbere politickej strany, ktorej odovzdajú svoj hlas vo voľbách. „Výber relevantných a dôveryhodných informácií v demokratickom a právnom štáte, ktorého základnou zložkou je sloboda, musí byť ponechaný práve a len na voličoch a voličkách – slobodných občanoch a občiankach. Štát nemôže v záujme „ochrany“ voličov a voličiek obmedzovať ich prístup k informáciám, ktoré sú relevantné pre ich slobodné rozhodovanie v slobodných demokratických voľbách,“ uviedla v stanovisku.

Zo schváleného znenia napadnutého ustanovenia a osobitne z jeho odôvodnenia akoby podľa verejnej ochrankyne práv vyplývalo, že národná rada a jej poslanci a poslankyne považujú voličov a voličky za neschopných a neschopné posudzovať pravdivosť a relevantnosť informácií, ktoré sa týkajú verejného diskurzu. „Moratórium na volebné prieskumy a osobitne v dĺžke 50 dní pred voľbami hodnotím ako neprípustné rozpínanie moci – obmedzovanie slobody občanov a občianok,“ napísala v stanovisku.