Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Filmový zloduch v službách západnej propagandy

Americký novinár a vedecký pracovník Blízkovýchodného inštitútu Singapurskej národnej univerzity James Dorsey publikoval 3. novembra článok. Vydali ho mnohé médiá. Mal názov „Celosvetové protesty: Rusko a Čína riskujú, že sa vydajú po nesprávnej ceste histórie“.

Dorsey sa odvoláva na lavínu „globálnych protestov“, ktoré tento rok zasiahli tri desiatky krajín. CNN vytvorila mapu, na ktorej je 24 dotknutých krajín vyznačených ružovou farbou: Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Ukrajina, Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Rusko, Irak, Libanon, Hongkong, Indonézia, Egypt, Alžírsko, Sudán, Zimbabwe, Libéria, Guinea, Venezuela, Brazília, Bolívia, Ekvádor, Čile a Peru. Agentúra Bloomberg pridáva do tohto zoznamu i Holandsko, Indonéziu, Kolumbiu, Etiópiu, Ugandu a Malawi.

Dorsey popisuje masové protesty ako odpor proti korupcii, autoritárstvu a sociálnej nerovnosti. Protesty sú organizované na internete a na sociálnych sieťach. Zároveň ich podporujú vplyvné západné médiá. Reportéri CNN, BBC, Deutsche Welle a mnohých ďalších médií pokrývajú protesty v Hongkongu, Čile, Libanone, Bolívii, Ekvádore, Iraku a ďalších krajinách. Analytici ako James Dorsey vytvárajú o protestoch „legendy“.

Spoločným protivníkom globálnych protestov je podľa Dorseyho „reakčný nacionalizmus“. A vodcovia ako Donald Trump v USA, Viktor Orbán v Maďarsku, Narendra Modi v Indii, v Brazílii Jair Bolsonaro, či Rodrigo Duterte na Filipínach.

Ruský sociológ Boris Kagarlický upozornil na charakteristické črty masových protestov v roku 2019. Všetky začínajú ekonomickými požiadavkami. Následne pridávajú i politické. Protesty pritom nemajú oficiálnych vodcov. Aspoň nie viditeľných. Rodia sa na sociálnych sieťach. Oficiálnym organizátorom je „mládež“.

"Dusivé ticho visiace nad „gulagom“ v Severnej Kórei, čínskymi regiónmi v Sin-ťiangu a Tibete a temné skryté miesta v Sýrii, Eritrei, Iráne a Azerbajdžane môžu dostihnúť nás všetkých," popisuje emotívne atmosféru britský The Guardian. A hneď ponúka recept. „To, čo nám môže pomôcť vyhnúť sa takému vývoju, je hlučný nesúhlas životaschopnej mládeže“.

Pozoruhodné je, že tento „životaschopný protest“ sa rodí v západných centrách. Najmä v Centre pre novú americkú bezpečnosť (CNAS). V ňom svojho času pôsobila i Victoria Nuland. „Protesty bez vodcov“ sú produktom Pentagónu a jeho stratégie s názvom „sieťové rojenie“.

Na území bývalého ZSSR bol prvý „sieťový roj“ použitý počas „zamatovej revolúcie“ v roku 2018 v Arménsku. Legendárny Lawrence z Arábie použil kedysi túto taktiku ešte na začiatku 20. storočia. Ochromil ňou fungovanie Osmanskej ríše počas Veľkého arabského povstania v rokoch 1916 až 1918. V Arménsku napríklad demonštranti vždy ráno obkľúčili štátne inštitúcie. Večer sa potom znova vrátili domov a nasledujúce ráno začali opäť odznova. A režim nakoniec zvrhli. Podľa toho istého systému sa tento rok konali protesty i v Belehrade a v Moskve.

Taktika „sieťového rojenia“ je založená na takzvanej stigmergii. Podľa expertky Centra pre novú americkú bezpečnosť Lauren Fish ide o formu biologickej sebaorganizácie. Umožňuje tvoriť zložité štruktúry bez akéhokoľvek plánovania, riadenia a dokonca aj priamej komunikácie medzi jednotlivcami. Stigmergia je vlastnosť kolektívnej interakcie termitov. A tiež účastníkov masových protestov. Sieťová stigmergia umožňuje vytvárať samoorganizujúce sa kŕdle. Fungujú na základe jasne stanovených pravidiel. Sú nimi nájdenie cieľa, zaostrenie, útok a rozptýlenie. Mobilitu skupín zvyšuje schopnosť vodcov na nižšej úrovni uplatňovať tieto pravidlá. Bez toho, aby sa spoliehali na príkazy zhora.

V posledných dvoch mesiacoch „globálne protesty“ dosiahli novú úroveň. Vyznačuje sa synchronizovaným pôsobením demonštrantov v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch. Napríklad v Barcelone stúpenci nezávislosti Katalánska používali šifrované správy na komunikáciu s demonštrujúcimi v Hongkongu. A vzájomne koordinovali svoje taktiky. Takáto decentralizácia sťažuje potlačenie protestov zatknutím ich vodcov. Tí zostávajú v zákulisí a nezúčastňujú sa na demonštráciách.

Dá sa povedať, že od októbra 2019 sa masové protesty na obrovskom priestore od Latinskej Ameriky po Čínu stali všadeprítomné.

V prvý októbrový deň na 70. výročie Čínskej ľudovej republiky vzrástla nová vlna protestov v Honkongu. Súčasne začali protesty proti vláde v Iraku. Hneď 3. októbra sa protestovalo v Ekvádore. O deň neskôr sa desiatky tisíc demonštrantov vydali do ulíc Alžírska. Čile prišlo na rad 14. októbra. V ten istý deň začali masové demonštrácie požadujúce odstúpenie prezidenta na Haiti. V Libanone protestovali 17. októbra. A 22. októbra začali strety demonštrantov s bezpečnostnými silami v Bolívii.

Nezávislý portál ZeroHedge klasifikuje všetky tieto krajiny ako „protestnú rizikovú skupinu“. V nich „ukazovateľ sociálnych nepokojov“ zahŕňajúci úroveň urbanizácie, koeficient Gini popisujúci nerovnosť v príjmoch a priemerný vek obyvateľstva, prekračuje priemernú normu. Inými slovami, sociálna situácia v týchto krajinách kolíše na pokraji chaosu. Na zapálenie ohňa stačí malá iskra. Iskry prichádzajú spravidla cez sociálne siete. Protesty sa simulujú v popredných amerických vedeckých centrách. Napríklad v Národnom centre pre biotechnologické informácie USA. Vyvinulo efektívne modely predpovedí sociálneho správania.

Pre demonštrantov vyrobili spoločný poznávací znak. Masku super zloducha Jokera z amerického trileru. „V mestách po celom svete, medzi morom demonštrantov, ktorí sa vydali do ulíc, vyniká jeden obraz. Biela tvár a hrozný červený úsmev Jokera,“ uviedla CNN s nadšením. „Joker sme my," vyhlásil v Libanone Mohamed Kabbani. „A Bejrút je nové mesto Gotham“.

Zdá sa, že skutočnosť, že demonštranti na uliciach rôznych miest na svete si slabomyseľného vraha vyberú ako idol, neznepokojuje Západ. „Obraz Jokera odráža formu protestu proti politickému systému,“ hovorí France24.

A „Jokerove“ protesty proti korupcii, autoritárstvu a sociálnej nerovnosti idú ruka v ruke s protestmi na ochranu životného prostredia. Ich smutnou tvárou je zasa choré švédske dievča Greta Thunberg. Dňa 23. septembra predniesla na Valnom zhromaždení OSN emotívny prejav. V ňom obvinila vlády celého sveta z ignorovania klimatických problémov, zrady mladých ľudí a budúcich generácií. V tom istom mesiaci sa uskutočnili ekologické protesty v New Yorku, Tokiu, Berlíne, Mníchove, Edinburghu, Melbourne, Amsterdame, Johannesburgu, Kalkate, Naí Dillí, Štokholme, Lodži, Istanbule, Viedni, Bruseli, Dháke a Kyjeve. V Londýne sa aktivizovala environmentálna skupina „Povstanie proti vyhynutiu“. Jej cieľom je blokácia mestských inštitúcií. Začiatkom októbra zablokovala ulice okolo Westminstra. Skupina plánuje aktivity i v iných krajinách vrátane Ruska.

Lavína sociálnych nepokojov sa šíri veľmi rýchlo. Kto jej odolá?

Štítky: