fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Karikatúra / Luojie
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Ďaleko do Chicaga (Fedor Lukjanov)

Komentár Fedora Lukjanova

Chicagskému gangsterovi 20. – 30. rokov minulého storočia Al Caponemu pripisujú tieto slová: „Namierenou pištoľou a láskavým slovom dosiahnete oveľa viac než len láskavým slovom“. 

Samotný gangster, tvrdia odborníci, nič také nepovedal, je to len apokryf. Výraz je výstižný, preto ho citovali mnohí a raz konkrétne aj Vladimír Putin. Ak by sme ho preložili do jazyka súčasných medzinárodných vzťahov, vznikne nasledovné: „mäkká sila“ je dobrá, ale bude fungovať oveľa efektívnejšie, ak bude presvedčivo podložená „tvrdou“.

Udalosti tohtoročnej jesene túto myšlienku potvrdzujú a zároveň inšpirujú k ďalším úvahám. Koncepcia „mäkkej sily“, ktorá sa objavila na konci studenej vojny v podaní amerického diplomata a vedca-odborníka na medzinárodné otázky Josepha Nyeho, bola teraz odsunutá na druhú koľaj. Pred tridsiatimi rokmi progresívne zmýšľajúci komentátori vysvetľovali: éra, keď o všetkom rozhodovali vojenské potenciály sa skončila, začalo súťaženie v príťažlivosti a ekonomickej životaschopnosti. No a keďže sa ukázalo, že Spojené štáty sú zo všetkých „sladšie, červenšie a belšie“, ostatným navrhli, aby si z nich vzali príklad a nasledovali lídra (pochopiteľne, bolo zrejmé, že to fungovať nebude, ale už samotný proces bol prospešný).

USA a Európa pokúšajú krízu (Valentín Katasonov)

Dnes by nikomu nenapadlo popierať rozhodujúci význam vojenského potenciálu. Rovnako ako aj jeho nedostatočnosť pri riešení zložitých problémov moderného sveta, v ktorých sú sociálne, politické, kultúrno-náboženské a vojenské problémy vzájomne prepletené v pevne nerozlučiteľnom uzle. Sýrska kolízia, v ktorej nedávno došlo k ďalšiemu prudkému obratu je toho ilustratívnym príkladom. Bez rozhodného použitia vojenskej sily by nebolo možné posunúť sa nikam, ale iba v kombinácii so sofistikovanou diplomaciou a akurátnou znalosťou kultúrnych a historických reálií regiónu. Inými slovami, klasické silové komponenty sú primárne a bezalternatívne, no nepostačujúce.

Existuje však aj ďalší aspekt. To, čo bolo opísané na konci minulého storočia v požehnaných kategóriách nenásilného „správneho“ vplyvu, sa teraz stáva pravdepodobne najnebezpečnejšou formou manipulácie a sabotáže. Vývoj komunikačných technológií vo veľkej miere ovplyvnil fungovanie politických mechanizmov. Od predierania sa k moci predstaviteľov predtým pasívnych a tichých vrstiev (takzvaný populizmus) až po schopnosť pásovo vyrábať falošnú realitu na dezorientáciu spoločností a geopolitických konkurentov – to všetko mení nielen prostriedky, ale aj cieľ. Takže objektívna zložitosť sveta sa znásobuje ešte aj subjektívnou neschopnosťou správne ho opísať a analyzovať.

Tajná správa o ruských peniazoch do britskej politiky.

V tomto vydaní je niekoľko rôznych tém, ktoré sú navzájom prepojené. Svetový systém prechádza perestrojkou a jeho budúci model nie je vopred určený, myslí si Richard Sakva. Sergej Lavrov, uvažujúc o „svete na križovatke“ varuje pred nebezpečenstvom revizionizmu. Andrej Frolov analyzuje pozoruhodnú udalosť – porážku takzvaného „islamského štátu“ (v Rusku zakázaný – red. ). Participovali na tom rôzne, najmä navzájom konfliktujúce sily, ale výsledok bol dosiahnutý spoločným, aj keď nie koordinovaným úsilím. Anatole Lieven píše o problémoch spojených s chápaním a interpretáciou americkej politiky okolo Sýrie.

Fungujú predchádzajúce schémy a recepty? Odd Arne Westad sa odvoláva na klasický vzorec zadržiavania ZSSR vypracovaný v 40. rokoch 20. storočia Georgeom Kennanom, aby zistil, či sa dá použiť na Čínu. Záver je nejednoznačný – vo všeobecnosti je uplatniteľný, existuje však priveľa pripomienok a podmienok. Keď sme už spomenuli Kennana, zaujímavé je prečítať si výňatok z pamätí jeho dcéry Grace Kennanovej-Warneckeovej, venovanej obdobiu, keď popredný diplomat a teoretik zahraničnej politiky pracoval ako veľvyslanec v Moskve (1952). Michael O’Hanlon rozvíja tému zadržiavania, nariekajúc, že súčasná americká politika odplašuje spojencov USA.

Nový, avšak vôbec nie nádherný svet vojen v informačnom priestore je témou špeciálnej sekcie. Z rôznych strán ho skúmajú Jaša Levine (exkurzia do histórie), Greg Simons, Dmitrij Evstafiev, Richard Clarke a Rob Knake. Mimoriadne pozoruhodný je posledný článok – americkí experti navrhujú obmedziť nedemokratickým krajinám prístup na internet ako trest za zlé smerovanie politiky. Ako poznamenáva Polina Kolozaridi v komentári k článku „takéto iniciatívy samozrejme vyhovujú každému, kto sa chce odpojiť“, konkrétne v tých krajinách, ktoré chcú autori „opraviť“.

Zvláštny sýrsky paradox (Fedor Lukjanov)

Témou, o ktorej sa neúnavne diskutuje, je populizmus a jeho vplyv na štáty. Václav Klaus je presvedčený, že je to len etiketa, ktorú vládnuca elita zámerne zavesila na tých, ktorí poukazujú na jej sebectvo a chamtivosť. Matthew Crosston analyzuje fenomén populizmu cez prizmu toho, ako nepopulistickí politici uchopia dopyt verejnosti a využijú ho vo svoj prospech, pričom aktívne využívajú informačné nástroje. Účastníci okrúhleho stola v redakcii časopisu podrobne analyzujú, do akej miery je populistická vlna vlastná Rusku a aké sú jeho črty v krajine.

Keby Al Capone ešte žil, pravdepodobne, by bol sám zmätený, kde sa láskavé slovo vyzbrojuje pištoľou, ktorá bez rozdielu strieľa inými láskavými slovami obrovskej deštruktívnej sily. V Chicagu v časoch suchého zákona to bolo ľahšie. Prinajmenšom jasnejšie.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info