Čínu podráždila nominácia na Nobelovu cenu mieru pre hongkonský ľud
18 | 10 | 2019 I TASR

Čína vo štvrtok vyzvala zahraničné vlády, aby nezasahovali do jej vnútorných záležitostí. Reakcia Pekingu prišla po tom, ako nórska politička Guri Melbyová nominovala "hongkonský ľud" na Nobelovu cenu mieru 2020.


 V poloautonómnom Hongkongu sa už niekoľko mesiacov konajú prodemokratické protesty, ktoré ústredná čínska vláda pokladá za výtržnosti podporované zahraničnými silami.

"Problematika Hongkongu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny, pričom žiadna cudzia vláda alebo jednotlivci nemajú právo zasahovať do niečoho, čo sa ich netýka," uviedol na brífingu hovorca čínskeho rezortu diplomacie.

Aktivisti tvrdia, že Peking v Hongkongu podkopáva občianske slobody, a to napriek 50-ročnej dohode, ktorá načrtáva podmienky návratu tohto mesta spod britskej administratívy späť Číne.

"Obyvateľov Hongkongu, ktorí každý deň riskujú svoje životy a bezpečnosť, aby sa postavili za slobodu slova a základnú demokraciu, som nominovala na Nobelovu cenu 2020," uviedla v utorok na Twitteri 38-ročná Melbyová, členka nórskeho parlamentu za liberálnu stranu Venstre. V rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Aftenposten politička dodala, že "to, čo robia, má dosah ďaleko za hranicami Hongkongu; v celom regióne i zvyšku sveta".

V uplynulých štyroch mesiacoch vychádzajú do ulíc Hongkongu milióny demonštrantov, pričom ide o najvážnejšie nepokoje od roku 1997, keď došlo k odovzdaniu mesta.

Peking má s nórskym Nobelovým výborom napäté vzťahy aj v súvislosti s udelením Nobelovej ceny mieru uväznenému čínskemu disidentovi Liou Siao-poovi v roku 2010. Tento spisovateľ, filozof a veterán protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja z roku 1989 zomrel v roku 2017.

Hoci je nórsky Nobelov výbor nezávislý od nórskej vlády, Čína v reakcii na udelenie ceny zmrazila vzťahy s touto škandinávskou krajinou, prerušila rokovania o dohode o voľnom obchode a zablokovala dovoz lososov z Nórska.

Vzťahy medzi oboma krajinami sa znormalizovali až v roku 2016 po tom, ako sa Oslo zaviazalo, že "nebude podporovať činy, ktoré podkopávajú" záujmy Číny.

V roku 1989 bola prestížna Nobelova cena mieru udelená tibetskému duchovnému lídrovi - dalajlámovi -, ktorého Peking obviňuje z úsilia rozdeliť Čínu.