Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP) v pondelok varoval pred ďalším poklesom konkurencieschopnosti Slovenska: K tomu by podľa automobiliek a ich dodávateľov mohlo prísť po prípadnom schválení automatického zvyšovania minimálnej mzdy a rozšírení dovolenky pre mladých rodičov do 33 rokov.

Ak tieto dva návrhy parlament schváli, podľa ZAP budú opätovne zvyšovať náklady zamestnávateľov. "Ekonomické analýzy nám už teraz ukazujú, že na Slovensku dochádza k znižovaniu výkonnosti firiem, postupnému zastavovaniu investícií, čo so sebou prináša aj znižovanie zamestnanosti a hrozbu prepúšťania," varuje zväz.

Najvážnejším pripomenutím však bolo, že už vo februári upozorňovali predsedu vlády Petra Pellegriniho a zástupcov viacerých ministerstiev, že dôsledky sociálnych balíčkov na nich dopadajú v nadmernej miere. Výsledkom rokovania bol prísľub, že akékoľvek ďalšie volebné balíčky nebudú zaťažovať zamestnávateľov, alebo budú kompenzované tak, aby sa nezhoršovala pozícia výrobcov pôsobiacich na Slovensku v tvrdej konkurencii na globálnych trhoch. Nestalo sa.

S kľudom tak môžeme konštatovať, že Pellegrini aj ministerstvá sa na ťahúňov našej ekonomiky vykašlali a naopak, ich stranícki kolegovia im toho plánujú na plecia naložiť ešte viac. Iste, Pellegrini aj ministri sa môžu vyhovárať, že ide o poslanecké návrhy, na ktoré nemajú dosah, to je však hrubá demagógia. Stačilo by vyjadriť rázny nesúhlas na rokovaní vlády či na stretnutí poslaneckých klubov. Ale keďže idú voľby, namiesto toho iba tlačový odbor Úradu vlády SR zopakoval prísľub, že sa v septembri premiér stretne s predstaviteľmi najdôležitejších slovenských podnikov a plánuje s nimi  rokovať o opatreniach, ktoré by mali Slovensko pripraviť na blížiacu sa ekonomickú krízu.

Akoby pritom predsedovi vlády uniklo, že podstatnou mierou k zhoršujúcim sa vyhliadkam slovenského priemyslu prispeli práve slovenskí zákonodarcovia. Riešením by tak mohlo byť jedine odstaviť parlament od zákonodarnej iniciatívy, aby nemohli poslanci v rámci predvolebnej kampane napáchať ešte väčšie škody.

Nie, nevoláme po zrušení demokracie, len po zamedzení škôd. A po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, v rámci ktorého je potrebné vyčísliť aj dopad na štátny rozpočet a na podnikateľskú sféru. To však platí len pri predkladaní zákonov priamo ministerstvami. Poslanci tak môžu hoci aj zruinovať celý štátny rozpočet alebo podnikateľov pritlačiť úplne k zemi, ale ak si za to aj zahlasujú, ministri s tým nič moc nenarobia.

Maximálne tak navrhnú šrotovné, ako pri poslednej kríze. V Nemecku už sa pritom chystajú ekonomiku podporiť stimulmi až vo výške 50 miliárd eur. Lebo si v čase ekonomického rastu ušetrili. Najväčšia ekonomika Európskej únie totiž od roku 2014 neustále hospodári s prebytkom. Nie tak slovenská vláda, ktorá niekoľko rokov odkladala svoj hlavný cieľ, ktorým bol vyrovnaný aspoň rozpočet.

A tak sa budú musieť ministri opäť krútiť, znovu sľubovať a deklarovať podporu podnikateľom. A na druhej strane sledovať, ako ekonomiku a jej hlavných tvorcov ruinuje legislatíva schválená ich spolustraníkmi. Proste obvyklý postup, ktorého dôsledky dopadnú v kríze na nás všetkých.