HLAVNÝ DENNÍK
TASR
SLOVENSKO

Bojnický zámok možno navštíviť výnimočne aj po zotmení

Na netradičné večerné prehliadky v dobovom kostýme pozýva počas leta zámok Bojnice. Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Bojnice organizuje neskoré výklady o histórii zámku obohatené o staré zámocké legendy najbližší piatok a v sobotu a následne aj 30. a 31. augusta. Začínajú sa vždy o 20:00 a občas sú iba pri svetle sviečky. Účasť na vyše hodinovej prehliadke si netreba vopred rezervovať.

V iných termínoch sú večerné prehliadky zámku výhradne na objednávku, agentúru SITA o tom informovalo národné múzeum. Upozornilo zároveň, že večerné prehliadky nie sú určené pre deti mladšie ako šesť rokov.

Do konca augusta sa na zámku v Bojniciach v okrese Prievidza dá navštíviť výstava Reštaurátor – lekár starožitností. Návštevníkom múzea odhaľuje tajomstvá práce reštaurátorov. Poukazuje na nevyhnutnosť ich činnosti a zmysel ich práce. Návštevníci sa môžu oboznámiť s postupmi zlátenia, striebrenia, tmelenia aj retuše. Vďaka UV-lampám a röntgenu uvidia aj to, čo je bežne ľudskému oku skryté.

Zaujímavým spestrením výstavy je aj prítomnosť reštaurátorov. Každú stredu pracuje jeden z nich na záchrane niektorého z predmetov priamo v expozícii. Výstava je prístupná v priestoroch bývalej zámockej reštaurácie do 31. augusta denne od stredy do nedele od 9:00 do 17:00.

Zámok Bojnice ročne privíta približne 200-tisíc návštevníkov. Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Podľa informácií zverejnených na webstránke múzea, prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným a kamenným hradom.

Trenčianska župa investuje do obnovy školských budov státisíce eur

Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad v 14. a 15. storočí vlastnili ďalšie šľachtické rody.

V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom.

Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlný renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov v roku 1636 získala hrad opäť koruna a rok na to ho dal cisár Ferdinand III. rodu Pálffyovcov, za ktorých dostal barokovú podobu.

Stavebnú aktivitu obnovil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonského pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry.

Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov, od roku 1889 do roku 1910. Po smrti grófa vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku múzeum, ktoré je dnes súčasťou SNM.

Myšlienkou zriadiť v zámku múzeum sa však zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi i Zámok Bojnice, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali ostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom.

Mestské zastupiteľstvo Žiliny neschválilo financovanie hokeja

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info