Slovensko sa chce naďalej uchádzať o zápis pamiatok rímskej ríše do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Spoločný projekt Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska „Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes“ (Frontiers of the Roman Empire - the Danube Limes) Výbor svetového dedičstva zatiaľ neprijal.

Stalo sa tak napriek tomu, že na tohtoročné zasadnutie výboru, ktoré sa konalo na prelome júna a júla v azerbajdžanskom Baku, prišla medzinárodná nominácia Dunajského Limesu s pozitívnym odborným hodnotením a odporúčaním na zápis od Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS).

„Výbor svetového dedičstva však nemohol schváliť zápis pre nedávne rozhodnutie maďarskej vlády vyňať z nominácie objekt Miestodržiteľského paláca v Aquincu v Budapešti,“ informovala o dôvodoch agentúru SITA vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR Ľubica Pinčíková.

Rozhodnutie prijala podľa Pinčíkovej maďarská vláda jednostranne, bez predchádzajúceho prerokovania s ostatnými zainteresovanými štátmi. Vzhľadom na neskorý termín doručenia informácie sa nedal posúdiť dopad vyňatia paláca na jedinečnú svetovú hodnotu Dunajského Limesu ako celku a pôvodný odborný posudok ICOMOS sa tak stal neplatným.

Výbor svetového dedičstva na zasadnutí v Baku preto konštatoval, že sa vytvorila špeciálna situácia, ktorá si vyžaduje doplňujúci čas na vyriešenie. Preto rozhodol o odklade nominácie, s tým, že do decembra tohto roka má byť do Budapešti vyslaná odborná poradná misia ICOMOS.

Maďarsko spolu s ostatnými štátmi musí teraz urobiť príslušné kroky k zabezpečeniu misie. Na základe hodnotenia misie a prijatia adekvátnych opatrení týkajúcich sa rímskeho Miestodržiteľského paláca v Aquincu sa určí ďalší postup nominácie, objasnila situáciu pre SITA vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR.



„Samozrejme, pokiaľ by Maďarsko stiahlo svoje rozhodnutie, bola by situácia najlepšia. Teraz je na rade aj naša diplomacia, aby presvedčila Maďarsko na pozitívne riešenie vzniknutého problému a k spoločnému riešeniu v prospech zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO,“ dodala Pinčíková.

Projekt Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes zahŕňa takmer stovku pamiatok zo severných hraníc Rímskej ríše roztrúsenú od Bavorska až po hranicu Maďarska s Chorvátskom. Ide o 98 pamiatok zložených zo 164 komponentov. Spoločne tak dokumentujú niekdajšie hranice Rímskej ríše na rieke Dunaj. Nachádzajú sa pozdĺž 1 500 kilometrov dlhého severného úseku hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici.

Zo slovenských lokalít niekdajšej severnej hranice Rímskej ríše sú v ňom zahrnuté národné kultúrne pamiatky Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v obci Iža ležiacej neďaleko Komárna.

Dunajský Limes vznikol ako spoločná cezhraničná nominácia v spolupráci Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska. Na príprave nominácie sa podieľal rozsiahly kolektív autorov zastrešený inštitúciami Bayerisches Landesamt für Denkmalpflege, Bundesdenkmalamt ?sterreich, Miniszterelnökség – örökségvédelmi szakértő a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Na základe dohovoru všetkých zúčastnených krajín predložila spoločný medzinárodný projekt maďarská strana k 1. februára 2018 Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži.

Dokumentácia k nominácii mala až 2 300-strán. Následne sa začal 1,5-ročný proces posudzovania. Nominácia Dunajského Limesu získala pozitívne odborné hodnotenie od ICOMOS a bola odporučená na zápis. Pri rozhodovaní sa kládol dôraz nielen na jedinečnosť pamiatok, ale aj na zabezpečenie ich ochrany a stav zachovania.

Vo svojom najväčšom rozsahu počas 2. storočia nášho letopočtu zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a odrážala tak mimoriadne vojenské a organizačné schopnosti Rímskeho impéria. Jedinečnú svetovú hodnotu hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, keď do Zoznamu svetového dedičstva zaradili Hadriánov val (Anglicko) a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008.