Martin Barto: Ako zastaviť zbytočné úmrtia v našich nemocniciach?
19 | 07 | 2019 I Martin Barto

Neurochirurgická klinika LFUK a UNB na Kramároch existuje nepretržite od otvorenia nemocnice, čiže už viac než 50 rokov. Dlhodobo funguje ako vrcholové pracovisko na Slovensku a drží krok s poprednými pracoviskami v Európe.


Za tých viac než 50 rokov sa nazbieralo veľké množstvo skúseností, zručností nielen pri operačných výkonoch, ale aj v následnej starostlivosti o pacientov. Výsledky úspešnej liečby slovenských pacientov boli opakovane publikované vo svetových časopisoch.

Ako vieme, mozog je najzložitejší orgán v ľudskom tele a jeho prípadné poškodenie môže fatálne vplývať na náš zdravotný stav. Neurochirurgia je preto odbor, ktorý na to, aby dosahoval úspechy, vyžaduje veľké skúsenosti celého tímu odborníkov - od lekárov – operatérov,  anestéziológov a neurofyziológov, cez inštrumentárky a  ďalšie zdravotné sestry, logopédov a ďalších. Ide o ľudí, ktorých si dané pracovisko obvykle postupne vychová a vytrénuje. Na to je ale nutný dostatočný počet výkonov, preto je trendom v celom svete koncentrovať náročné operačné výkony do niekoľkých špičkových pracovísk. Správnosť tohto prístupu, ktorý inak velí zdravý rozum, potvrdzuje štúdia prezentujúca analýzu dát vyše 124 tisíc pacientov s primárnymi nádormi mozgu vedených v  kľúčovej americkej databáze National Inpatient Sample (NIS) publikovanej v oficiálnom časopise Európskej asociácie neurochirurgických spoločností - EANS (Nuňo a kol., 2012).

Najdôležitejšie zistenie tejto práce je, že pacienti operovaní v nemocniciach s nižším počtom výkonov počas hospitalizácie umierali podstatne častejšie - úmrtnosť pacientov v nemocniciach s najnižším počtom operácií bola takmer trojnásobne vyššia oproti nemocniciam s najvyšším počtom operácií. Úmrtnosť pacientov s nádormi mozgu teda významne klesala s rastúcim počtom výkonov.

 

Autori ďalej zistili, že dĺžka hospitalizácie bola najkratšia v nemocniciach s najvyšším počtom operácií- konkrétne 6,4 dňa oproti 8 dňom hospitalizácie v nemocniciach s nízkym počtom operácií. Tiež zistili, že centralizáciou výkonov je možné ušetriť finančné prostriedky v rádoch miliónov eur.

Až do roku 2018 pôsobilo na Slovensku osem neurochirurgických pracovísk, pričom v Bratislave pôsobilo koncové pracovisko riešiace najkomplikovanejších dospelých aj detských pacientov z celého Slovenska –Neurochirurgická klinika LFUK a UNB na Kramároch. Jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo sa výsledky liečby dostali na európsku úroveň, bol práve vysoký počet operovaných pacientov.

V rozpore s dlhoročnou praxou na Slovensku i zahraničnými trendmi, ako aj v rozpore s deklarovaným záujmom MZ SR o stratifikáciu zdravotnej starostlivosti, prišlo od roku 2018 k nepochopiteľnej fragmentácii neurochirurgickej starostlivosti. Z ôsmich pracovísk v SR ich počet narástol na 12, pričom v príprave je trináste v nemocnici Ružinov. Z týchto piatich nových pracovísk - sú dve súkromné (Michalovce a Medissimo Bratislava), jedno štátne patriace pod rezort vnútra (Nemocnica sv. Michala) a dve sú resp. budú štátne so zriaďovateľom MZ SR – detské Neurocentrum (zriadené) a najmä avizované nové neurochirurgické oddelenie v Nemocnici Ružinov. Na otázku prečo sa ide otvárať nové neurochirurgické pracovisko MZ nevedelo dať rozumnú odpoveď - najprv hovorili 24/7 prevádzke, potom o urgente druhého typu, ďalej o odchode veľkého počtu odborníkov z Kramárov a neskôr o raste výkonov v neurochirurgii. Všetky tieto argumenty sa ukázali ako falošné alebo nepravdivé.

V Bratislave sú teraz už štyri pracoviská, kde sa operujú nádory mozgu, rovnako a v Prahe a o jedno viac než vo Viedni.

Na porovnanie - počet neurochirurgií na Slovensku (12) už teraz presiahol ich počet v Rakúsku - 11, s takmer 9 miliónmi obyvateľov. Nateraz celkový plánovaný počet 13 neurochirurgií v SR už takmer dosahuje celkový spoločný počet 15 neurochirurgických pracovísk v Dánsku, Nórsku a Fínsku dokopy. Každá z týchto krajín má porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, ale v každej z nich je len päť, no špičkových pracovísk.

Otázka je teda koho, a ako kvalitne, budú všetky tieto naše pracoviská operovať. Navyše, je známy kritický nedostatok sestier v celej UNB, tie pracujúce na neurochirurgickej klinike na Kramároch sú preťažené, majú veľmi veľa nadčasov (to však platí o veľkej väčšine pracovísk UNB), a čo je kľúčové, prioritná slovenská klinika kvôli nedostatku sestier nie je schopná využívať tretiu operačnú sálu a ide len na 2/3 kapacity. UNB pritom cestou ministerky tvrdí, že personál pre plánované pracovisko v Ružinove už má pripravený, no vzápätí odpovie na otvorený list zamestnancov neurochirurgie na Kramároch, ktorí požadujú urgentné doplnenie sestier a sanitárov, že žiadne sestry nemá.

Na záver možno povedať, že výsledky spomínanej štúdie ukazujú, že jednoznačne hrozí, že časť neurochirurgických pacientov, ktorí v hlavnom meste SR umrú po operácii primárneho nádoru mozgu, umrú zbytočne, pretože boli operovaní na pracoviskách s nízkym počtom operačných výkonov a teda s menšou skúsenosťou celého tímu. Tento trend budú zrejme nasledovať aj pacienti s ďalšími neurochirurgickými diagnózami.

 

Tento článok vznikol aj vďaka láskavej spolupráci MUDr. Andreja Šteňa, PhD., MPH