Vedcom „padli sánky“ nad úžasnou cestou mladej arktickej líšky z Nórska až do Kanady
02 | 07 | 2019 I Imrich Kovačič

Arktická líška absolútne šokovala a totálne prepísala všetky doterajšie poznatky zmätených vedcov. Tí počas výskumu arktických líšok sledovali ich chovanie a spôsob života. Jedná mladá líška sa však vybrala z Nórskych ostrovov Svalbard až do Kanady a túto trasu zvládla iba za neuveriteľných 76 dní.


Táto jednoročná arktická líška by mohla pokojne pokoriť nejeden atletický rekord a určite by mohla súťažiť o najimpozantnejší športový debut roka. Na svojej priam epickej medzikontinentálnej ceste zdolala takmer 100 km denne.



Výskumníci pomocou GPS vybavenia sledovali chovanie vybranej mladej líšky a monitorovacie zariadenie jej nasadili na Nórskom ostrove Svalbard. Keď však zviera dosiahlo Grónsko za 21 dní úplne onemeli úžasom. Líška však ešte len začínala svoju dlhú púť, aby napokon prešla do kanadského Ellesmere za menej ako dva mesiace, čím vedcom už úplne vyrazila dych. Nikto totiž ani len nepredpokladal, že líšky sa dokážu pohybovať takýmto ohromujúcim priemerným tempom 28,5 míľ za deň a nikto si ani len nmyslel, že dokáže cestovať tak ďaleko a ešte aj tak rýchlo. Žiadna líška totiž ešte nikdy v histórii nebola takto monitorovaná.


“Vedcom spadli sánky po tom, ako sledovali cestu mladej arktickej líšky” uviedli grónske noviny Sermitsiaq.


Spočiatku sme nemohli uveriť vlastným očiam. Mysleli sme si, že je mŕtva a putuje už iba ako potrava, alebo je omylom na nejakej lodi. Lenže v tejto oblasti neboli vôbec žiadne lode. Začali sme byť dosť nervózni“ povedala Eva Fuglei z Polárneho inštitútu, lokálnym médiám v Nórsku.




arktická líška
Líška polárna (Vulpes lagopus) hľadá jedlo, v blízkosti ľadovca Eqi, severne od Ilulissat v západnom Grónsku. . © Universal Images Group

Fuglei spolupracovala s Arnaudom Tarrouxom z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody (NINA), aby sa dozvedeli viac o tom, ako tento druh prežíva v rôznych ročných obdobiach a to najmä v zime, keď je jedlo vzácne. Po príchode do Kanady sa líška pravdepodobne kŕmila bohatým výskytom miestnych lumíkov, čo sú arktické hrabošovité hlodavce podobné škrečkom.


GPS vysielač polárneho inštitútu však už nevydržal ďalšiu namáhavú cestu tak, ako výnimočné stvorenie, ktoré ho nieslo a vo februári sa definitívne odmlčal. Nikdy sa už teda s istotou nedozvieme, ako v Kanade putovanie mladej líšky pokračovalo.


Líška sa ukázala byť dostatočne zdatným a neohrozeným cestovateľom. Globálne klimatické zmeny však údajne uzavreli niektoré trasy pre tieto zvieratá, vrátane cesty na Island. Vedci sa obávajú, že dokonca ani cesta do Kanady už čoskoro nebude možná, pretože zmenšujúca sa polárna ľadová pokrývka ohrozuje arktídu a Svalbard sa tak môže úplne izolovať.