VÝROČIE: Univerzita Komenského v Bratislave oslávi zajtra 100 rokov od svojho založenia
26 | 06 | 2019 I TASR

Od založenia Univerzity Komenského v Bratislave uplynie vo štvrtok 100 rokov.


Národné zhromaždenie v Prahe prijalo 27. júna 1919, osem mesiacov od vzniku prvej Československej republiky, zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave. Zákon vstúpil do platnosti 11. júla 1919. Výučba na prvej slovenskej univerzite sa začala na jeseň. V novembri toho istého roka bola vzdelávacia inštitúcia premenovaná na Univerzitu Komenského.

HORÚČAVY: Utorok bol tropickým dňom, dnes má byť ešte teplejšie. SHMÚ vydal výstrahy 1. a 2. stupňa
Utorok (25.6.) bol na väčšine staníc v polohách do 700 metrov nad morom tropickým dňom, čiže dňom s maximálnou teplotou vzduchu minimálne 30 stupňov Celzia. Na sociálnej sieti o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Ten zároveň... Čítať ďalej
26 | 06 | 2019 | TASR


Založenie Univerzity Komenského úzko súviselo s potrebami ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918. Po vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov totiž opustila územie Slovenska takmer všetka rakúsko-uhorskej monarchii lojálna inteligencia. Slovensko ostalo v podstate bez vlastnej vrstvy vzdelancov. Hlavnou úlohou novej bratislavskej univerzity preto bolo vychovať novú domácu inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: lekárskej, právnickej, filozofickej a prírodovedeckej. Z nich mali vzísť noví slovenskí lekári, právnici, učitelia, ale aj štátni či osvetoví pracovníci.

Pre vážne politicko-spoločenské, finančné a organizačné problémy po prvej svetovej vojne začala fungovať hneď po založení univerzity iba lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940. Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v jej začiatkoch zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity. Tí vychovali prvých významných slovenských lekárov, neskôr právnikov a vedcov.

RADÍME: Zamestnanca sa dlhy zamestnávateľa na poistnom nedotknú
Zamestnanci spoločností, ktoré majú dlhy v Sociálnej poisťovni, sa ničoho nemusia obávať, žiadny dlh voči poisťovni im takýmto spôsobom vzniknúť nemôže. Je práve povinnosťou zamestnávateľa odvádzať za zamestnanca poistné a plniť za neho aj všetky... Čítať ďalej
26 | 06 | 2019 | TASR


Aj prvým rektorom UK bol český lekár a profesor Kristián Hynek, internista, ktorý dočasne viedol aj kožnú kliniku vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. V rokoch 1936 - 1938 už malo Slovensko svoju inteligenciu, svojich intelektuálov, vzdelancov, spisovateľov, filozofov, právnikov. Univerzita sa stala nielen liahňou novej slovenskej inteligencie, ale aj kolískou modernej slovenskej vedy a výskumu.

Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozpadu ČSR, zasiahla aj do života univerzity. Vládni predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) premenovali Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu. Vyvíjali silný tlak na zrušenie akademických slobôd, voliteľnosť akademických funkcionárov, odstránenie habilitačného pokračovania. Za jedno z mála pozitív z tohto obdobia možno vyzdvihnúť zriadenie Prírodovedeckej fakulty a začlenenie katolíckej bohosloveckej fakulty do zväzku univerzity.

Po skončení druhej svetovej vojny vysokoškolský zákon z 18. mája 1950 priniesol reformu štúdia a politické čistky na vysokých školách. Napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych komunistických orgánov a ideologizácii univerzitného života zastávala Univerzita Komenského popredné miesto vo výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry.

Pellegrini chce počas leta navštíviť letiská na Slovensku. Na rokovanie vlády priletel helikoptérou
Letisko vo Svidníku, ako aj ďalšie letiská na Slovensku si podľa premiéra Petra Pellegriniho zaslúžia zvýšenú pozornosť v podobe špeciálneho dotačného mechanizmu. Tým by bol zabezpečený ich rozvoj, aby lákali letcov a turistov, ktorí by tam mohli... Čítať ďalej
26 | 06 | 2019 | TASR


Postupne pribúdali nové fakulty: pedagogická (1946), farmaceutická (1952), fakulta telesnej výchovy a športu (1960), lekárska fakulta (LF) v Martine (pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), matematicko-fyzikálna (vznikla v roku 1980 oddelením od prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov.

Vývoj po novembri 1989 priniesol pozitívne zmeny do vzdelávacieho procesu na UK. Zrušili sa napríklad predmety, ktoré mali ideologický charakter a tiež unifikované študijné plány. Zákon zo 4. mája 1990 vytvoril legislatívne predpoklady na návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva. Popri päťročnom magisterskom a na lekárskych fakultách šesťročnom doktorskom štúdiu sa na niektorých fakultách uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na univerzite sa realizuje vo všetkých základných disciplínach aj postgraduálne doktorandské štúdium. Vytvorili sa podmienky na opätovný vstup rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského.

V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt, na ktorých študuje vyše 23.000 študentov a pracuje približne 4000 zamestnancov. Univerzita Komenského v Bratislave ponúka vzdelanie v širokom spektre ľudského poznania. Je najväčšou slovenskou vysokou školou a najkomplexnejšou univerzitou klasického typu na Slovensku. Spolu so Slovenskou akadémiou vied (SAV) sa výrazne podieľa na rozvoji slovenskej vedy. Štúdium na najstaršej univerzite na Slovensku už absolvovalo takmer 250.000 absolventov.

Čaputová, Danko a Pellegrini vo štvrtok podpíšu spoločnú deklaráciu. Pred dvoma rokmi ju podpisovali Kiska, Danko a Fico
Traja najvyšší ústavní činitelia, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini vo štvrtok na Bratislavskom hrade podpíšu spoločnú deklaráciu o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Informoval o... Čítať ďalej
26 | 06 | 2019 | TASR