Ateista Djukanovič vytvára "svoju" cirkev podľa ukrajinského scenára.

Podgorica trhá duchovné väzby so Srbskom, tak ako to nedávno robil Kyjev vo vzťahoch s Ruskom. Za oboma procesmi stoja rovnaké sily.

Na nedávnom predvolebnom kongrese svojej strany v Nikšiči, Milo Djukanovič, ktorý vedie Čiernu Horu takmer tri desaťročia, oznámil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby bola v jeho krajine Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom uznaná autokefálna cirkev. Djukanovič vychŕlil svoj zlostný prejav na adresu Srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa podľa jeho názoru, zaoberá budovaním projektu Veľkého Srbska a čiernohorské štátne zriadenie považuje za chybu.

Všetky verejné aktivity Djukanoviča sa uskutočňujú s podporou západných kurátorov Čiernej Hory a sú s nimi koordinované. Bolo tomu tak aj v otázke referenda o oddelení Čiernej Hory od Srbska, o otázke vstupu do NATO, v otázke o podpore nezávislosti „Kosovskej republiky“, ako aj v ďalších otázkach. Niekoľko dní pred Djukanovičovým prejavom v Nikšiči schválil čiernohorský parlament tzv. zákon o náboženskej slobode.

Už od roku 2015 sa vedú vášnivé debaty o tomto návrhu zákona. Kameňom úrazu bola klauzula, ktorá umožňovala štátu znárodniť cirkevný majetok, ktorý predtým nebol vysporiadaný cirkvou a prideliť ho podľa svojho uváženia registrovaným náboženským spoločnostiam. Dnes je väčšina existujúcich pravoslávnych chrámov a kláštorov v Čiernej Hore pod jurisdikciou Srbskej pravoslávnej cirkvi. Srbská cirkev je v Čiernej Hore zastúpená čiernohorsko-prímorskou metropoliou a budimljansko-nikšičskou diecézou. Väčšia časť z kostolov však nie je legálne pridelená cirkvi. Takáto situácia umožňuje nacionalistom a schizmatikom neuznanej Čiernohorskej pravoslávnej cirkvi na čele s Michailom (Mirašom) Dedeićom tvrdiť, že pravoslávny majetok v Čiernej Hore má patriť im.

Nedávno Dedeić v rozhovore pre oficiálne periodikum „Víťazstvo“ vyhlásil: „Nezávislý štát Čierna Hora by mala mať nezávislú Čiernohorskú cirkev... Srbská cirkev už niekoľko desaťročí pôsobí u nás ako štát v štáte... Očakávam, že oficiálny predstavitelia Čiernej Hory, ako napríklad premiér Duško Marković dodržia svoje slová a zbúrajú nelegálne postavené cirkevné budovy Srbskej cirkvi v Čiernej Hore“.

Pokiaľ ide o demoláciu cirkevných budov, Dedeić má v prvom rade na mysli chrám Svätej Trojice na hore Rumija, ktorý bol postavený v období, keď štáty Srbsko a Čierna Hora ešte neboli rozdelené a baptistérium „Slza Njegoša“ v okolí Tivatu postavené na mieste stratenej stavby stredovekej svätyne. Po tom, čo úrady uznali tieto budovy za nelegálne, chrám obsadili miestni Albánci, vztýčili na ňom svoju vlajku a steny zneuctili rúhačskými nápismi a okolo baptistérie neustále hliadkujú veriaci, aby zabránili jej zničeniu; posledný takýto pokus bol zmarený v apríli 2019, skoro ráno na sviatok Zvestovania Pána.

Čo sa týka Miraša Dedeića, tento rodák z Čiernej Hory kedysi získaval duchovné vzdelanie v Belehrade, Ríme, Moskve, ale z Moskvy ho vylúčili pre neprospech. Bol pridelený na farnosť v Ríme, ale odtiaľ bol vykázaný. V roku 1997, Konštantínopol vystavil "metropolitu Michaila" anatéme.

Djukanovič vo svojom prejave v Nikšiče vyhlásil: „Srbská pravoslávna cirkev sa teraz pokúša akýmkoľvek spôsobom zabrániť európskym snahám modernej čiernohorskej spoločnosti, želajúc si udržať v Čiernej Hore monopol a naďalej užívať to, čo jej nepatrí“.

V tomto prípade podnet nevyšiel od Cirkvi, a tí, ktorí túto záležitosť spustili, nepatria k Cirkvi. Prípad má čisto politický charakter. Metropolita čiernohorsko-prímorský Amfilochij hovorí: „Bol som prekvapený tým, že som si toto všetko vypočul od prezidenta Čiernej Hory... ktorý sa verejne prezentuje ako ateista. Po prvýkrát v histórii ateista vytvára cirkev“.

Od tých čias, ako bola pred dvoma rokmi Čierna Hora so svojím strategicky dôležitým prístupom k Jadranu oficiálne prijatá (presnejšie vtiahnutá) do NATO je čiernohorský režim pevne pripútaný vôdzkou Západu. Hovoríme o fragmentácii (zničení) jednotného národu. Podstatu hry, ktorá sa hrá v Čiernej Hore, odhalil kňaz Srbskej pravoslávnej cirkvi, protojerej Momčilo Krivokapič, jeden z najznámejších a najobľúbenejších kňazov čiernohorsko-prímorskej metropolie, kazateľ, učiteľ, psychológ: „Pred štyridsiatimi rokmi, keď Čiernohorec hovoril, že je „hrdým Čiernohorcom“, mal na mysli, že je Srb, a teraz, bohužiaľ, tým myslí niečo iné... Som Čiernohorec, ale neuznávam, že existuje taký národ, som Srb. Je potrebné o tom hovoriť, pretože teraz sa v Čiernej Hore význam takéhoto tvrdenia zmenil. „Montenegro“ je vatikánsky projekt“.

…...ukrajinská história sa opakuje. Po politickom odtrhnutí Čiernej Hory od Srbska sa pokúšajú vytrhnúť aj jej duchovné väzby, ako Ukrajinu od Ruska. Organizátorov tejto „špeciálnej operácie“ absolútne nezaujíma, že Dedeić je vystavený anatéme a exkomunikovaný z Cirkvi za závažné priestupky, predovšetkým za zradu pravoslávia a odklon ku kacírstvu, alebo schizmy. Čoskoro 80-ročnému Dedeićovi, ako ukrajinskému Filaretovi, nájdu svojho mladého „Epifanija“...