Deportáciu Židov z košickej tehelne pripomína v Parku Idanská pamätník. Odhalili ho v nedeľu v Košiciach na mieste, kde kedysi tehelňa stála, a to presne po 75 rokoch od udalosti, keď boli občania židovského pôvodu násilím naložení do vlakov smerujúcich do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Ide o prvý pamätník obetiam holokaustu v tomto meste, ktorý je na verejnom priestranstve.

Pamätník je z tehál. Ako v príhovoroch odznelo, pôsobí surovo preto, lebo sa snaží symbolizovať neľudskosť holokaustu. Bezútešnosť pripomína naznačené bočné okno, ktoré nikam nevedie. Tragické udalosti pripomína aj nápis v slovenčine, maďarčine, angličtine a hebrejčine: „Pamätaj. V bývalej tehelni a v gete bolo od konca apríla do začiatku júna 1944 väznených vyše 15.000 Židov z Košíc a okolia pred ich odvlečením do táborov smrti. Vrátilo sa ich niekoľko stoviek.“

Na jeho odhalenie prišli okrem iných aj niekoľkí preživší. Medzi nimi i Magda Zadorová, ktorá mala v čase deportácie 24 rokov. „Mala som ísť na univerzitu do Prahy. S matkou sme išli kúpiť kufor. Hovorím, že škoda ho kúpiť, lebo Sudety sú už obsadené, militarizácia, mobilizácia a hotovo. A začalo sa to. Potom sme ešte pár rokov ťažko prežívali, až sme skončili tu. Bolo to predpeklo pred peklom,“ povedala s tým, že jej početná účasť na odhalení pamätníka padla dobre, vidí, že sú ľudia, ktorí sa o to zaujímajú a cítia.

Podľa židovskej tradície viacerí na pomník na znak spomienky na zosnulých položili kamienok. „Zahynuli mi rodičia, brat aj sestra. Zostala som ešte s tromi sestrami, štyri sme sa zachránili,“ dodala Zadorová. Napriek tomu, že ju z Košíc deportovali, po návrate zostala žiť v tomto meste. Mladým ľuďom by chcela odkázať, aby nikdy nedopustili zopakovanie udalostí, ktoré prežila.



Ako uviedli predseda Židovskej náboženskej obce ŽNO v Košiciach Peter Absolon a predseda Ústredného zväzu ŽNO na Slovensku Richard Duda, pamätník má symbolický význam - každá jedna tehlička symbolizuje ľudskú bytosť, ktorej niť života bola pretrhnutá v tehelni. Zároveň je i silným odkazom pre súčasnosť, keďže spoločnosť je tvorená občanmi, pričom každý z nich prispieva svojou drobnou tehličkou k jej rozvoju.

„Nesmieme za žiadnych okolností dopustiť, aby sa história zopakovala, aby ktokoľvek presadil názor, že ktorákoľvek tehlička našej spoločnosti je menejcenná,“ dodali.

Podľa Dudu malo na začiatku holokaustu zlé myšlienky len zopár jednotlivcov, no existovala mlčiaca väčšina. Ako hovorí, ľudia nemôžu byť nevšímaví.

Myšlienka postaviť pamätník obetiam holokaustu vznikla približne pred desiatimi rokmi z iniciatívy Občania občanom. Predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc Ladislav Rovinský vtedy založil verejnú zbierku, išlo aj o spoluprácu s Košickým občianskym klubom a Hidden child Košice. Keďže získané prostriedky na jeho realizáciu nestačili, ďalšej fázy sa podľa Rovinského ujala ŽNO.

„Môžeme chodiť a rozprávať, ale raz tu nebudeme. Hmotné veci ako pamätníky, tabule, písomnosti a iné materiály tu budú stále. Ústne podanie nestačí,“ povedala pre TASR Alena Kissová z uvedeného spolku s tým, že nie sú dôležité národnosť, štátna príslušnosť, vek ani to, čím sa človek živí, lebo „ľudia by sa k ľuďom takto nemali správať, ale mali by si pripomenúť nespravodlivé zaobchádzanie s inými“.