Pod Prahou leží tajomná stanica, ktorá vznikla už v 50. rokoch minulého storočia
29 | 05 | 2019 I Roman Suchý

Prvá pražská stanica metra má tajomné pozadie. Nikdy tam totiž metro nejazdilo. Spomienky pamätníkov, ktorí sa na jej stavbe podieľali, záhadu ešte viac posilňujú. K čomu stanice presne slúžila?


Až do roku 2002 nebola známa verejnosti. Vtedy sa ukázalo, že za bránami ulice pri Bruselských kasárňach sa skrýva objekt, v ktorom malo zrejme jazdiť metro.

Nachádza sa tam eskalátorový tunel. Ide teda o prvú stanicu metra, ktorá vznikla ešte skôr než samotné metro začalo skutočne jazdiť. Stalo sa tak až v roku 1974 na trase Florenc, informuje portál eurozpravy.cz.

Stanica bola postavená v rokoch 1952 až 1959. To, že mala stanica skutočne fungovať, majú dokazovať dva krátke slepé tunely na každej strane od stanice. Tie svojím prierezom zodpovedajú potrebám vagónu metra.

Je pochopiteľné, že umiestnenie vo vestibule nemá žiadnu zmysluplnú väzbu na mestskú hromadnú dopravu na Klárove. Samotný Pražský dopravný podnik nemal o stanici príliš veľa informácií a nevedel, podľa akého plánu bola stavaná a ani k čomu mala presne slúžiť.

Stanica sa navyše nachádza priamo oproti Strakovej akadémii, ktoré je sídlom vlády. Informácie o celom projekte sa dajú nájsť len v neprístupných vojenských archívoch. To nahráva špekuláciám, že mohlo ísť o vojenský kryt pre vládu.

Podľa Pražského denníka nebývalo neobvyklé, že stanica metra bola navrhnutá a určená ako vojenský a protiatómový kryt, bez toho, aby o tom bol Pražský dopravný podnik upovedomený.

Tvrdeniu, že stanica mala istý osobitný účel vojenského typu, nasvedčuje aj svedectvo jedného z pamätníkov, ktorý na stanici pracoval. "Pracoval som na stavbe metra na Klárove a raz som pri práci narazil na schody vedúce niekam hlbšie. Prišiel som do tunela, kde bola provizórna mreža a v diaľke bolo vidieť, že tam sú nejakí príslušníci Verejnej bezpečnosti. Ďalej som sa neodvážil, "povedal denníku Metro pamätník Otto Trejbal.

Historici nakoniec na základe nových dokumentov z Národného archívu zistili, že pôvodne malo ísť o tajnú stavbu K-111 za približne 5 miliónov eur. Slúžiť mala ako stanica podzemnej dráhy.