Komentár Vladimíra Prochvatilova: Posilnia voľby do Európskeho parlamentu tábor odporcov EÚ?
26 | 05 | 2019 I Vladimír Prochvatilov (Fond strategickej kultúry)

Euroskepticizmus prechádza ďalšou skúškou


Od 23. mája do 26. mája sa konajú voľby do Európskeho parlamentu v 28 krajinách EÚ. V priebehu štyroch dní sa 420 miliónov voličov rozhodne, akou cestou sa bude EÚ uberať. „Všetko závisí od toho, kto zvíťazí vo voľbách do Európskeho parlamentu: proeurópske sily, alebo pravicoví populisti “,  píše  Deutsche Welle. Liberálne médiá označujú pravicové euroskeptické strany „pravicovými populistami“.


V Európskom parlamente má svoje zastúpenie viac ako dvesto strán zo všetkých členských štátov EÚ, ktoré sú združené v ôsmich politických frakciách (skupinách). V apríli, Matteo Salvini oznámil, že plánuje  vytvoriť novú frakciu  s názvom "Európska aliancia ľudí a národov" (European Alliance of Peoples and Nations, EAPN), do ktorej sa chystá vstúpiť "Alternatíva pre Nemecko" (AfD), talianska "Liga Severu", Dánska ľudová strana (DF), strana „Praví Fíni“, rakúska Strana slobody (FPÖ) a niekoľko ďalších. Ako vyhlásil líder AfD Jörg Meuthen, jeho strana a jej európski partneri majú v úmysle "zrušiť nelegálnu migrácii do EÚ""zachovať európsku rozmanitosť a bohatstvo kultúr" a vytvoriť "pevnú Európu" .


Európske vydanie novín Politico  poznamenáva, že v týchto najväčších voľbách západného sveta „roztrieštená skupina extrémne pravicových, nacionalistických a populistických strán dosiahne zásadný pokrok a možno obsadí jednu tretinu parlamentu“, ale zároveň verí, že „proeurópske sily takmer určite vytvoria širokú koalíciu“ a zachovajú si svoje vedúce postavenie v Európskom parlamente.


Zároveň „pravicoví populisti“ dosahujú úspechy takmer vo všetkých väčších krajinách Európskej únie. Podľa prieskumu  verejnej mienky , ktorý uskutočnila agentúra Kantar/Onepoint pre katolícke noviny La Croix má vo Francúzsku najväčšiu podporu voličov stranaNárodnézdruženie“ (Marine Le Penová), za ktorú bude hlasovať 23% voličov.  Za stranu „Vpred, Republika!“ (Emmanuel Macron) bude hlasovať len 20% voličov. Tretie miesto v preferenciách voličov obsadila pravica "Republikáni" - 14% hlasov. Po 8% hlasov môže získať strana "Európa Ekológia - Zelení" a ľavica "Nepoddajné Francúzsko" od Jean-Luc Mélenchona. Vo Francúzsku je v súčasnosti najväčšia politická priepasť medzi „progresívnymi globalistami“ a „nacionalistickými vlastencami“. K prvým sa hlásia priaznivci Macronovej strany a k druhým patria tí, ktorí podporujú Marine Le Penovú.


Ľavicovo-liberálny denník  Le Monde publikoval rozhovor s líderkou z predvolebnej kandidačnej listiny prezidentovej strany „Republika Vpred!“ Nathalie Loiseau. "V prípade, že "Národné združenie" vstúpi do aliancie s ostatnými nacionalistami, horlivými antieurópanmi, ich jedinou úlohou bude blokovať európsky projekt" - hovorí spojenkyňa Emmanuela Macrona Loiseau. Nie je spokojná s tým, že „Marine Le Penová a jej priatelia prechovávajú veľmi veľké sympatie k Rusku a Vladimírovi Putinovi“.


Voľby do Európskeho parlamentu môžu zasiahnuť celý politický systém v Spojenom kráľovstve,  píše  BBC . Podľa  nedávnych prieskumov verejnej mienky je v týchto voľbách, len 15% voličov odhodlaných hlasovať za labouristov a asi 10% za konzervatívcov. Pri tom, v Dolnej snemovni britského parlamentu patrí v súčasnosti tým prvým 38% kresiel a druhým 48%. Nigel Farage ide do eurovolieb so svojou novou stranou, “Brexit”, ktorá je teraz oveľa populárnejšia, ako všetky ostatné britské strany: 20% voličov by hlasovalo za ňu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu môže získať 26 zo 73 britských mandátov.


Pre nemeckých voličov dôležitosť volieb do Európskeho parlamentu obyčajne ustupuje do úzadia v porovnaní s voľbami do Bundestagu, alebo dokonca s voľbami do regionálnych zemských parlamentov, ale tentoraz vyvolávajú veľký záujem. Očakáva sa, že svoje zastúpenie rozšíri „Alternatíva pre Nemecko“ a „veľká koalícia“ CDU/CSU-SPD stratí niekoľko poslaneckých kresiel. Počnúc parlamentnými voľbami na jeseň 2017 „veľká koalícia“ stráca svoju pozíciu ako na celonemeckej úrovni, tak v regiónoch. Naopak, „Alternatíva“ je na vzostupe.


Matteo Salvini, taliansky minister vnútra a líder strany „Liga Severu“, si  buduje kampaň svojej strany na téme proti prisťahovalcom, no je pod silným tlakom z rôznych strán a „Liga“ už utrpela straty spôsobené korupčnými škandálmi.


Rozloženie síl v Európskom parlamente závisí aj  od  pravicovej strany „FIDESZ - maďarskej občianskej strany“, ktorej predsedá Viktor Orbán. Nigel Farage ponúkol Orbánovi, aby vytvorili nový politický tábor oponentov Európskej únie. Orbán doteraz ponuku odmietal, očividne očakáva aké budú výsledky volieb do Európskeho parlamentu. S ponukou vytvorenia novej frakcie sa na Orbána obrátil aj Heinz-Christian Strache, šéf Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorý chcel k spolupráci pritiahnuť „Národné zhromaždenie“ Marine Le Penovej, AfD, „Švédskych demokratov“, Ligu Severu“ a holandskú Stranu za slobodu Geerta Wildersa. Avšak po odchode Stracheho, myšlienka ostala visieť vo vzduchu.


Úspechom zatiaľ nebola korunovaná ani pôsobnosť Stephena Bannona v Európe, bývalého hlavného stratéga Bieleho domu (pri Trumpovi), ktorý chcel zjednotiť európsku pravicu, no jeho návrh sa stretol s nepochopením. "Bannon bol príliš optimistický, pokiaľ ide o to, čo môžeme dosiahnuť",  povedal  v rozhovore pre Politico Mischael Modrikamen, belgický právnik a spolupracovník Bannona, ktorý s ním založil klub  The Movement. Ako povedala:  Marine Le Penová, ktorá vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii s Matteom Salvinim v Ríme, "obáva sa Bannona, pretože nepochádza z európske krajiny a je američan".


Tak, alebo inak, konsolidovaný prejav pravicových (euroskeptických) síl v týchto voľbách nefungoval. Európska ľudová strana (EĽS) bude zrejme ajnaďalej udávať tón v Európskom parlamente. EĽS je najväčšia frakcia, ktorá predstavuje konglomerát tzv. centristov; práve vďaka hlasom poslancov EĽS dochádza v Európskom parlamente k prijatiu všetkých protiruských rezolúcií, vrátane sankcií.