Glosa Rafaela Rafaja: Rovnosť a nerovnosti liberálov
05 | 05 | 2019 I Rafael Rafaj
Časy, keď platilo vsio rovno sa nám opäť vracajú. „...keď sú šťastní všetci jednotlivci, je šťastná celá spoločnosť. Navyše, spoločnosť rozhodne nebude šťastnejšia, ak budú preferovaní raz robotníci, inokedy živnostníci, potom dôchodcovia a párne roky zdravotné sestry. Takýto prístup len ničí dobré vzťahy medzi ľuďmi. Čo teda treba vykonať pre to, aby sa mali lepšie všetci...?“ Hneď čitateľa vyvediem z omylu: Nečítate tézy komunistického manifestu, ale hodnôt Strany Sloboda a solidarita (Sas). Sugestívny politický slogan o „zmene“, na ktorý sa vrhli viaceré subjekty by mohol mať aj takýto nečakaný zvrat.
Všeobecná mienka ľudí aj médií je, že v prípade SaS (ale aj Progresívneho Slovenska, či prenatálneho subjektu A.Kisku) ide o pravicový a liberálny subjekt. „Liberáli“ však balansujú ako zelené lístie v silnom vetre, a to najmä pri hodnote rovnosti. Rovnosť si totiž politologicky s pravicovým spektrom netyká. Niekoľko príkladov tancovania liberálneho slona v porceláne. Dvojakú tvár a plastickú tvárnosť ukázal aj šéf SaS Richard Sulík v dnešnej debate s predsedom parlamentu a SNS Andrejom Dankom (RTVS, O 5 minút 12). Rovnakú personálnu zodpovednosť žiadala SaS vyvodzovať voči policajtom a prokurátorom, ktorí odkladali podnety farmárov ad acta, ale naopak k opatreniam v rovnakom rezorte pôdohospodárstva na zabezpečenie rovnakej kvality potravín na slovenskom trhu sa stavajú odmietavo a zhadzujú tieto objektívne systémové aktivity kvôli dočasnej výhodnosti opozičnej kritiky. SaS sa snaží tézami a programom vystupovať konzistentne, ale v politických diskusiách je najviac balansujúcim subjektom. Silu a výber argumentov podmieňujú profitom zisku politických bodov, tendenčnej oponentúre aj tam, kde by mali byť programovo kompatibilní a opatrenia, súc koalície, podporiť.
Z Richarda Sulíka sa v diskusnej relácii RTVS vykľul ekonomický komunista, tým, že opäť obhajoval všetkým rovnako, ale radšej v menšom uľaviť ako adresne niektorým segmentom trhu a odvetví poskytnúť pomoc, výhodu či úľavy. Neomarxisti ako kultúrni komunisti presadzujú už aj cez agendu EÚ rovnosť hodnôt (napr. aj migračných kvót) a hlásajú aj rovnosť všetkých kultúr... Sulík sa čoraz častejšie v debatách zamotáva, prestáva byť konzistentný, keďže začína používať nie liberálno-pravicovú, ale neomarxisticko-ľavicovú argumentáciu o diskriminácii. V relácii RTVS viackrát argumentoval diskrimináciou niektorých skupín, zamestnancov aj zamestnávateľov, čím sa dostal opäť na filozofickú aj politickú rovinu ľavicového populizmu, pričom populizmus naopak používa ako hanlivú nálepku pre svojich diskusných partnerov z vládnej koalície.
Ak tieto nesystémové škrípajúce diskrepancie tlmočí nie nejaký teamlider, ale priamo líder a predseda strany, ide už o vážnu politickú diagnózu. SaS sa preto nemôže čudovať odlivu preferencií k ešte progresívnejším liberálom. Nepochopiteľne rovnosť daní oproti progresívnemu zdaneniu milionárov a nadnárodných korporácií protiotázkou obhajoval aj redaktor RTVS, ktorý by mal zastávať skôr verejné záujmy. Nakoniec čerešnička na argumentačnej torte, ktorú Sulík ponúkol v diskusii ako prvú pri postoji k rozhodnutiu súdu nerozpustiť stranu Mariána Kotlebu. „Solidarita“ má v Slovenskom synonymickom slovníku viacero významov, vrátane „pospolitosti“. V tomto prípade však išlo o ďalší význam „spolunáležitosť“ – a to najmä k voličom tejto strany, ktorá mnohým síce leží v žalúdku, ale súdom vydlávený voličský obsah cudzieho žalúdka by radi videli v tom svojom. Hodnoty sem, hodnoty tam, v politike rozhodujú nakoniec percentá. Vidíte nejaké zmeny a rozdiely?
(autor je analytik a riaditeľ Inštitútu národnej politiky)
Všeobecná mienka ľudí aj médií je, že v prípade SaS (ale aj Progresívneho Slovenska, či prenatálneho subjektu A.Kisku) ide o pravicový a liberálny subjekt. „Liberáli“ však balansujú ako zelené lístie v silnom vetre, a to najmä pri hodnote rovnosti. Rovnosť si totiž politologicky s pravicovým spektrom netyká. Niekoľko príkladov tancovania liberálneho slona v porceláne. Dvojakú tvár a plastickú tvárnosť ukázal aj šéf SaS Richard Sulík v dnešnej debate s predsedom parlamentu a SNS Andrejom Dankom (RTVS, O 5 minút 12). Rovnakú personálnu zodpovednosť žiadala SaS vyvodzovať voči policajtom a prokurátorom, ktorí odkladali podnety farmárov ad acta, ale naopak k opatreniam v rovnakom rezorte pôdohospodárstva na zabezpečenie rovnakej kvality potravín na slovenskom trhu sa stavajú odmietavo a zhadzujú tieto objektívne systémové aktivity kvôli dočasnej výhodnosti opozičnej kritiky. SaS sa snaží tézami a programom vystupovať konzistentne, ale v politických diskusiách je najviac balansujúcim subjektom. Silu a výber argumentov podmieňujú profitom zisku politických bodov, tendenčnej oponentúre aj tam, kde by mali byť programovo kompatibilní a opatrenia, súc koalície, podporiť.
Z Richarda Sulíka sa v diskusnej relácii RTVS vykľul ekonomický komunista, tým, že opäť obhajoval všetkým rovnako, ale radšej v menšom uľaviť ako adresne niektorým segmentom trhu a odvetví poskytnúť pomoc, výhodu či úľavy. Neomarxisti ako kultúrni komunisti presadzujú už aj cez agendu EÚ rovnosť hodnôt (napr. aj migračných kvót) a hlásajú aj rovnosť všetkých kultúr... Sulík sa čoraz častejšie v debatách zamotáva, prestáva byť konzistentný, keďže začína používať nie liberálno-pravicovú, ale neomarxisticko-ľavicovú argumentáciu o diskriminácii. V relácii RTVS viackrát argumentoval diskrimináciou niektorých skupín, zamestnancov aj zamestnávateľov, čím sa dostal opäť na filozofickú aj politickú rovinu ľavicového populizmu, pričom populizmus naopak používa ako hanlivú nálepku pre svojich diskusných partnerov z vládnej koalície.
Ak tieto nesystémové škrípajúce diskrepancie tlmočí nie nejaký teamlider, ale priamo líder a predseda strany, ide už o vážnu politickú diagnózu. SaS sa preto nemôže čudovať odlivu preferencií k ešte progresívnejším liberálom. Nepochopiteľne rovnosť daní oproti progresívnemu zdaneniu milionárov a nadnárodných korporácií protiotázkou obhajoval aj redaktor RTVS, ktorý by mal zastávať skôr verejné záujmy. Nakoniec čerešnička na argumentačnej torte, ktorú Sulík ponúkol v diskusii ako prvú pri postoji k rozhodnutiu súdu nerozpustiť stranu Mariána Kotlebu. „Solidarita“ má v Slovenskom synonymickom slovníku viacero významov, vrátane „pospolitosti“. V tomto prípade však išlo o ďalší význam „spolunáležitosť“ – a to najmä k voličom tejto strany, ktorá mnohým síce leží v žalúdku, ale súdom vydlávený voličský obsah cudzieho žalúdka by radi videli v tom svojom. Hodnoty sem, hodnoty tam, v politike rozhodujú nakoniec percentá. Vidíte nejaké zmeny a rozdiely?
(autor je analytik a riaditeľ Inštitútu národnej politiky)
Zdieľať tento článok