tasr
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Nádej pre svet? Ľudstvo čelí zásadnej voľbe, tvrdí profesor, ktorý sa zaoberá klímou

Či už ide o piatkové študentské štrajky, „rebélie proti vyhynutiu“ či snahu britských labouristov prinútiť parlament, aby vyhlásil stav klimatickej núdze, škody, ktoré pácha kapitalizmus na životnom prostredí, plnia titulky médií, poukazuje profesor Benjamin Selwyn v komentári pre server The Independent. Expert na medzinárodný rozvoj a potravinovú politiku z University of Susex konštatuje, že dôvod je zrejmý. 

Minuloročná správa Medzivládneho panelu pre zmeny klímy jasne varuje, že bez transformácie spoločnosti a rýchleho zavedenia ambicióznych opatrení na redukciu skleníkových plynov nepôjde zabezpečiť obmedzenie rastu globálnej teploty na 1,5 ° C a udržateľný rozvoj sa stane mimoriadne zložitým, ak nie nemožným. Akýkoľvek skutočný plán boja s klimatickými zmenami musí riešiť aj stav svetovej potravinovej ekonomiky.

Posledné výskumy ukazujú, že mäsový a mliečny priemysel súperí s ropnými spoločnosťami o pozíciu najväčšieho znečisťovateľa sveta, deklaruje Selwyn. Pripomína, že stále obľúbenejšou reakciou na príspevok agropriemyslu k problémom sveta je podpora vegánstva a obmedzovanie spotreby mäsa.

„Vyradením živočíšnych produktov z nášho jedálnička môžeme zmenšiť poľnohospodárske využitie pôdy o 76% a potravinárské emisie skleníkových plynov o 49%,“ píše akademik. Sám si však nemyslí, že by bolo vegánstvo záchranou pred zmenou klímy.

Celková produkcia mäsa v roku 1961 predstavovala 71 miliónov ton, v roku 1985 už 155 miliónov ton a v roku 2010 296 miliónov ton, pričom tento rast si žiada podstatný posun vo využívaní svetovej pôdy, a tak celá tretina ornej plochy produkuje rastliny určené na kŕmenie zvierat, vysvetľuje profesor. Priznáva, že priemyselné poľnohospodárstvo výdatne prispieva k zmene klímy, pretože silne závisí na fosílnych palivách, ktoré sa používajú na výrobu hnojív, pohonu obrábacích strojov a preprave zvierat na bitúnok. Navyše rastú aj emisie metánu produkované samotnými zvieratami, ktorých počet sa zvyšuje.

Poslanci vypočuli ďalších siedmich kandidátov na Ústavný Súd, čakajú ich ešte traja

Vegánstvo však podľa Selwyna uvádza dve otázky: Prvá znie, či môžu individuálna zmena jedálnička skutočne transformovať svetový potravinársky systém. Druhá potom znie, či toto povedie k progresívnej politike, ktorá je nútená k potrebným zmenám.

„Pre pochopenie odpovedí na obe tieto otázky sa musíme pozrieť na samotný systém priemyselného poľnohospodárstva,“ tvrdí expert. Upozorňuje, že rast priemyselného poľnohospodárstva a konzumácia mäsa nie je len reakciou trhne na meniace sa požiadavky zákazníkov, ale tiež dôsledkom masívnych investícií vyspelých štátov, výrobcov agrotechniky a dobytkárskych firiem.

Podobne ako iné priemyselné odvetvia, aj priemyselné poľnohospodárstvo závisí na gigantických svetových dotáciách cien fosílnych palív, ktoré v roku 2015 dosiahli 5,3 bilióna dolárov, čiže 6,5% svetového HDP. Dodáva, že bez týchto dotácií by bola veľká časť modernej kapitalistickej produkcie drahá a nekonkurenčná, preto transformácia či produkcia mäsa a využívanie pôdy bola primárne umožnená masívnymi štátnymi zásahmi do agropriemyslelného trhu.

Od 30. rokov minulého storočia presadzuje USA priemyselný model dotovaného poľnohospodárstva, ktoré sa zameriava predovšetkým na produkty, z ktorých sa stali kŕmne plodiny pre dobytok – kukurica, cirok, ovos, raž a jačmeň, vysvetľuje Selwyn. Pripomína, že v reakcii na veľkú hospodársku krízu a masové bankroty poľnohospodárskych firiem Spojené štáty garantujú farmárom cenu za ich produkty, čo má nechcený efekt v podobe systematickej nadprodukcie, pričom podobný dotačný management po druhej svetovej vojne prijalo väčšina krajín sveta.

Nezamýšľaným dôsledkom tejto politiky bolo zlacňovanie kŕmnych plodín, čo zase viedlo k veľkému nárastu živočíšnej výroby, konštatuje odborník. Svetový potravinový systém podľa neho nie je formovaný správaním spotrebiteľov, ale silnými štátmi a korporáciami, a tak ani situácia, kedy sa milióny ľudí stanú cez noc vegánmi, nebude mať vplyv na boj s klimatickými zmenami.

„Zmeniť potravinový systém a prispieť k boju za zvrat klimatickej zmeny môžu podobne zmeniť veľké štátne zásahy progresívnych politických strán,“ deklaruje expert. Deklaruje, že z tohto dôvodu je volanie britských labouristov a amerických demokratov veľmi dôležité, keďže plán zahŕňa opatrenia na dekarbonizáciu poľnohospodárstva.

V prípade Británie má Selwyn päť odporúčaní. Predovšetkým poukazuje, že momentálne vlastní 50% pôdy v Anglicku a menej ako 1% obyvateľov a „zelený nový údel“ sa môže stať skutočnosťou len za situácie, keď labouristi „demokratizujú“ držbu pôdy kvôli masívnej pozemkovej reforme, ktorá umožní zmeniť podobu vidieka, a obmedziť uhlíkové emisie či obnoviť prirodzené podmienky.

Horiaci Notre Dame a skaza kresťanskej Európy. Vznik požiaru len v dôsledku nehody je nevysvetliteľný

Druhým odporúčaním profesora je presmerovať dotácie pre produkciu mäsa a kŕmnych plodín k tým farmám, ktoré produkujú plodiny pre ľudskú spotrebu. Ako tretie opatrenie akademik odporúča posilniť biodiverzitu kvôli opätovnému zdivočeniu niektorých poľnohospodárskych oblastí. Štvrtým krokom by malo byť uplatňovanie štátnej sily v školách a nemocniciach s cieľom zmeniť štruktúru požiadaviek spotrebiteľov smerom k zdravšej a udržateľnejšej produkcií a konzumácií potravín. Jeho piate odporúčanie znie, že by mali vznikať rady producentov a spotrebiteľov, ktoré budú ovplyvňovať, čo sa predáva v supermarketoch.

„Voľba, ktorej ľudstvo čelí, je medzi klimatickou zmenou a systémovou zmenou,“ varuje odborník. Pripúšťa, že vegánstvo je založené na dobrom zámere, ale jeho dôraz na individuálnych spotrebiteľov zakrýva systémové sily, ktoré podporujú svetový potravinársky priemysel. Zmenu potrebnú k záchrane našej planéty tak môže nastoliť len „zelený nový údel“ založený na demokratických princípoch, realizovaný všetkými veľkými ekonomikami, tvrdí Selwyn.

Informácie priniesli EuroZprávy.cz.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info