Komentár Petra Sokola: Indoktrinácia progresívnych liberálov, pozeráme sa na totalitu 2.0?
23 | 03 | 2019 I Peter Sokol
Sektárske praktiky Progresívneho Slovenska masívne podporované médiami nám dávajú podnet na zamyslenie o výsledkoch takejto agresívnej indoktrinácie spoločnosti. Dlhodobo vytváraný príbeh o zlej a arogantnej štátnej moci a o časti Slovenska, ktorá je slušná a chce zmenu priniesli želaný efekt. Zuzana Čaputová, ale i Matúš Vallo sú toho jasnými dôkazmi. V dômyselnej kampani Zuzany Čaputovej stačilo zahrať tú najprimitívnejšiu pesničku o boji dobra so zlom a Slovensko sa zrazu ocitlo na vlne eufórie, že toľko vytúžený blahobyt a zmena sú tu.

Keď však niekto uverí, že bojuje proti zlu, dokáže prekročiť hranice slušnosti, či správať sa agresívne. Veď predsa bojuje so zlom a to je neľudské. Tu sa dostávame k samej podstate akejkoľvek propagandy. Vytvoriť obraz „my“ vs. „oni“, „dobrí“ vs. „zlí“. Keď si dnes otvoríte sociálne siete, tak zistíte, že tento obraz je už dávno realitou a značne poháňaný orwellovskou rétorikou lídra v boji so zlom. Orwellovskou preto, lebo v jednej vete kandidátka vyhlási „vojnu zlu“, no v tej iste vete zároveň povie, že chce spájať a zakončí ju frázou o polarite spoločnosti, kde sa delíme na dobrých a zlých. Takáto rétorika v spojení s médiami, ktoré sa neštítia dať foto Zuzany Čaputovú na svoju obálku s nadpisom „Nádej“ a vôbec sa nesnažiacich skrývať svoju zaujatosť, pripomína totalitný režim.

Každá správa týkajúca sa spornej minulosti kandidátky je považovaná za hoax, nehľadiac na kredibilitu médií, sú nositelia týchto správ konšpirátori a označení za nepriateľov „dobra“. V boji so „zlom“ sú fanatizované masy, ľudia agresívne reagujú na akýkoľvek negatívny podnet smerom k #ichprezidentke a napätie v spoločnosti sa v dôsledku brutálnej nátlakovej kampane stupňuje. Samotná strana sa neštíti priznať fakt, že cieli na mladšie ročníky a teda najzraniteľnejšie a najľahšie manipulovateľné skupiny spoločnosti. Výsledkom sú sfanatizovaní gymnazisti vyhrážajúci sa strieľaním do konzervatívne zmýšľajúcich občanov našej krajiny. Faktom ostáva, že mnoho z tých ľudí ani len netuší ako veľmi sú manipulovaní. Preto je na mieste obava, že sa jedná o tvrdšiu manipuláciu verejnosti v totalitnom režime. Ľudia vtedy z veľkej časti propagandu brali s rezervou, dnes jej však absolútne veria a v jej mene strácajú zábrany. Je preto načase sa zamyslieť nad tým, či je naozaj pozitívnou zmenou sektárska straníckosť fanatizujúca spoločnosť sprevádzaná propagandou tvrdšou ako pred 89tym.