Komentár Alexa Adameckého: Politika je pre mladých väčšinou nezaujímavá, poznáme ale dôvod?
19 | 02 | 2019 I Alexander Adamecký

Po včerajšom odvolávaní ministerky Lubyovej som sa jednej známej opýtal, čo na to hovorí. Bohužiaľ, netušila ani kto to je, nie to ešte že bolo nejaké odvolávanie v niekde v parlamente.


Priemerná žiačka strednej odbornej školy na Slovensku zväčša ani nevie, kto či čo je vôbec Lubyová a čo z toho že je ministerka.

Tu vzniká otázka - potrebujú žiaci, a vôbec celý zvyšok Slovenska vedieť, kto je na čele rezortu, o ktorom nemajú zväčša ani šajnu?

Nalejme si čistého vína. Mladí ľudia, vrátane mňa, trávia mnoho hodín surfovaním po internete, zväčša s cieľom komunikácie alebo zábavy. Či už ide o diskusné fórá alebo hry pre viac hráčov, vždy sa nájde skupinka ľudí, ktorí majú spoločné záujmy a dokážu spolu takpovediac "ťahať za jeden povraz".

Aby som nebol morbidný, odložme pomyselný povraz nabok a poďme sa na rovinu porozprávať o stave školstva na Slovensku. Poďme sa zaujímať o ľudí, ktorí budú za nás rozhodovať v budúcnosti o dôležitých veciach. Ak hľadáte žiakov, ktorých politika baví, dá sa to prirovnať k ryžovaniu zlata v Spojených štátoch, kde nájdete svoje zlaté nugety.

Áno, nie je ich veľa, a je to pre Slovensko premrhaná šanca. Preferencie prvovoličov, ktoré vyšli na konci minulého roka, dali obrovskú facku všetkým premúdreným politológom, analytikom a ľuďom, ktorí žijú vo svojej liberálnej bubline. Nesmieme ale zabudnúť, že ako prvej zamrzol úsmev pani Puškárovej ešte počas volebnej noci, kedy odpovedala nesprávne na najpopulárnejšiu stranu prvovoličov. Áno, bol to Kotleba.

Kaviarenskí intelektuáli, platení trollovia a iné mýtické bytosti ale nevidia realitu, ktorú vidia prvovoliči. Nechcem generalizovať, okruh mojich priateľov je široký a snažím sa s každým o niečo málo politickom podiskutovať.

Realita mladých je dnes buď-alebo. Málokedy existuje kompromis. Ak viete o čo ide a čo sa aktuálne deje doma a vo svete,  vtedy ste pripravenejší na skutočný svet, ktorý začne po strednej škole.

Premiér Pellegrini, tak ako aj jeho predchodca Fico, rád opakuje svoju báchorku o tom, ako sa Slovensku darí. Ale tu je problém - deti rastú stále, no HDP nie. Téme školstva je pre vládu Smeru takmer vždy tabu. Čím to asi bude? Prečo ju dnes opozícia odvolávala v parlamente?

Áno, matematika nepustí. Ale je to gesto, ktorým môžu vyjadriť svoj oprávnený nesúhlas s jej pôsobením na rezorte školstva. Keď som o nej počul prvýkrát že pochádza z prostredia SAVky tak vo mne možno aj zablysla iskrička nádeje, ale už je z nej len ďalšia handra, s ktorou sa pozametá nasledujúci prúser. Handry treba ale preprať a dať ich najlepšie na nejaké miestečko, týmto chcem pozdraviť p. Plavčana, určite sa mu žije lepšie teraz, než keď kryl podvody.

Pre mladých je zaujímavejší exminister s jemným hláskom než Dankova figurína na ministerstve, ktorá sa dnes dlhočízne obhajovala. Už len tento príklad, ktorý schválne nie je extremistický a rasistický, je pravdivý.

Mladým ľuďom ponúkajú mnohé mainstreamové médiá lavínu informácii, ktorými nie je šanca sa prelúskať. Takmer nič z toho sa k nim nedostane, a ak sa niečo náhodou nájde, tak si to aj tak nakoniec pustia z hlavy a rozumy im bude dávať tvoj najobľúbenejší slovenský rapper - či už je to Rytmus, Kali alebo Separ, je to úplne jedno. Ich slová majú pre nich omnoho väčšiu výpovednú hodnotu než tie vaše, pani učiteľka. Skúste Bengoro alebo Buldozéra, možno to aj k niečomu pomôže.

A toho sa desím.