Európsky projekt ide ku dnu, je ešte čas to zvrátiť?
15 | 02 | 2019 I Walter Russell Mead

Projekt spojenej Európy bol príliš ambiciózny a dnes sa blíži ku krachu, čo nejde ľahko zastaviť.


Minulý týždeň sa objavili nové príznaky toho, že pokračuje najvýznamnejšia historická premena za posledné storočie, a síce zánik Európy ako sily majúcej vplyv na svetové záležitosti. Európska komisia zmenila svoju prognózu ekonomického rastu krajín eurozóny a znížila ho z 1,9% na 1,3%. HDP eurozóny bol v roku 2017 nižší ako v roku 2009, zatiaľ čo v Číne za rovnaké obdobie stúpol o 139%, v Indii o 96% a v USA o 34%.

Spolu so "zaostávaním" európskej ekonomiky je v tomto regióne stále evidentnejší politický rozkol: Veľká Británia a kontinentálna Európa majú konflikt kvôli brexitu, stredoeurópske štáty ako Maďarsko a Poľsko sa čoraz viac odďaľujú od západných, väčšia časť južnej Európy sa doteraz cíti urazená Bruselom kvôli európskej dlhovej kríze a nakoniec po celej EÚ silnejú pravicové a ľavicové strany, ktoré vystupujú proti únii.

Podľa istých odhadov samotných európskych analytikov tieto strany čoskoro získajú dosť kresiel v budúcej zostave Európskeho parlamentu, aby dokázali ešte viac oslabiť úniu. "To sa ale nemalo stať, EÚ nebola založená, aby predviedla zánik Európy, ale aby ho zastavila."

Autori projektu spojenej Európy ho považovali za reakciu na jeden z hlavných faktorov, kvôli ktorému slabol kontinent: "nacionalistické nepriateľstvo" vyvolávajúce vnútorné rozpory. Po skončení studenej vojny a zjednotení Nemecka spustili európski lídri ambiciózny projekt rozširujúci medzinárodnú spoluprácu, Európsku úniu, ktorá sa rozširovala na východ a prinášala demokraciu do bývalých štátov Varšavskej zmluvy, posilňovala ekonomickú integráciu a snažila sa vytvorením spoločnej diplomatickej fronty premeniť na hráča rovného Číne a USA.

Dnes je ale stále jasnejšie, že sa tento ambiciózny projekt rúca. Nerovnomerná a príliš sebavedomá expanzia neposilnila, ale oslabila Európsku úniu, spoločná mena stroskotala ak z ekonomického, tak politického hľadiska, diplomatická jednota zostala nedosiahnuteľným snom. Susedia Európy - Rusko, Turecko, Izrael a arabské štáty - sa stále častejšie posmievajú túžbam Bruselu. Jeho vplyv vo Washingtone poklesol za Donalda Trumpa na minimum, Čína má voči EÚ menší rešpekt než voči Japonsku a Indii.
Jediným tromfom Bruselu zostal silný spoločný trh, avšak nehľadiac na vernosť lídrov Francúzska a Nemecka sa vyhliadky EÚ zdajú stále smutnejšie. Veľká Británia už čoskoro opustí úniu, Taliansko a Poľsko sa búria, Maďarsko sa chová vyzývavo.

Ak sa podarí Parížu a Berlínu vypracovať dobrý program stimulácie ekonomického rastu, upevniť vonkajšie hranice únie a zvládnuť nacionalistické nálady, ktoré zachvátili mnoho krajín, podarí sa možno zastaviť zánik Európy, avšak tento výsledok sa zdá čoraz menej pravdepodobným.