Počet slovenských firiem s vlastníkom v daňovom raji, zaznamenal v roku 2018 takmer dvojpercentný nárast. V krajinách s daňovým zvýhodnením aktuálne sídli dovedna 4881 slovenských podnikov. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode, je to o 85 spoločností viac, ako koncom roka 2017, kedy bolo v daňových rajoch evidovaných dovedna 4796 slovenských firiem.
V destináciách s daňovým zvýhodnením sa tak aktuálne nachádza najviac slovenských spoločností za posledné roky. Najväčší prílev zaznamenali vlani Spojené štáty americké, kde sídlo našlo až 79 slovenských firiem. A to aj napriek tomu, že analýzy v priebehu 1. polroka 2018 naznačovali znížený záujem o túto destináciu. "V druhej polovici minulého roka Spojené štáty americké straty zmazali a zaradili sa aj v roku 2018 medzi top destinácie s daňovým zvýhodnením, ktorými sú pre Slovákov okrem USA aj Cyprus a Holandsko," hovorí analytička spoločnosti Petra Štěpánová.
Za Atlantikom aktuálne sídli spolu 1068 slovenských firiem. Drobný pokles naopak zaznamenala druhá najobľúbenejšia destinácia slovenských podnikateľov – Cyprus. Počet firiem tu medziročne klesol z 1106 firiem v roku 2017 na 1099 firiem v roku 2018, čo predstavuje o sedem firiem menej. Najobľúbenejším daňovým rajom u Slovákov bolo aj v roku 2018 Holandsko, odkiaľ je riadených 1154 firiem. Oproti roku 2017 tak ich počet narástol o 15 podnikov.
"Z našej analýzy je jasné, že záujem slovenských podnikateľov o daňové raje kontinuálne narastá, pritom trend v susednej Českej republike je opačný. Kým v roku 2017 sme evidovali polpercentný nárast, v roku 2018 to boli takmer dve percentá. Prílev slovenských firiem sme zaznamenali tiež v Spojených arabských emirátoch (+17), na Marschallových ostrovoch (+15), ale aj v Lotyšsku (+14). Najviac firiem (28) odišlo zo Seychelskej republiky, dodáva Štěpánová.
V daňových rajoch v súčasnosti sídli spolu 4881 slovenských firiem s podielom na základnom kapitále vo výške takmer 10,37 miliardy eur.
Diskusia o daňových rajoch nie je v Európe novou témou, pravidelne sa vracia a opakovane budí silné rozhorčenie verejnosti. Jeden z najlepších z kvalitne prepracovaných blogov k tejto téme publikoval Branislav Fábry. Podľa neho sa po Panama Papers sa objavili tzv. Paradise Papers.
"Tieto dokumenty ukázali skupinu klientov globálne pôsobiacich kancelárií, napr. kancelárie Appleby, ktoré sa špecializujú na tzv. offshore praktiky a na schránkové firmy. Pri ich činnosti ide pritom najmä o to, aby sa zisky klientov nezdaňovali v krajinách, v ktorých sa vytvárajú, ale tam, kde to bude pre klienta najvýhodnejšie. Toto konanie sa deje zväčša legálne. Uvedený systém schránkových firiem využívajú najvýznamnejšie a najväčšie firmy sveta, od Apple až po Nike. Daňové triky využívajú aj známe fyzické osoby, od speváčky Madonny až po držiteľa Nobelovej ceny za mier za rok 2016, prezidenta J. M. Santosa.", píše Fábry.
V zahraničí sa vedie otvorenejšia diskusia než u nás, pretože u nás sa ešte stále objavuje snaha označovať kritiku veľkých ekonomických subjektov za ľavicový extrémizmus. Paradise Papers však opäť raz poukázali na zvrátenosť celého systému. Problém je naozaj dramatický, veď aj podľa údajov OECD, ktorá určite nie je sociálne orientovaná a stojí na strane veľkého kapitálu, každý rok prostredníctvom legálnych daňových trikov z dane z príjmov právnických osôb strácajú štáty až do 240 miliárd dolárov. Niektoré ďalšie odhady sú však veľa vyššie a k tejto sume treba prirátať aj nelegálne daňové podvody. Potom je očividné, prečo chýbajú príjmy do rozpočtov mnohých štátov sveta.