Obdobie zimného slnovratu bolo už veľmi dlho príležitosťou na oslavu aj na Slovensku. Dokonca aj v predkresťanských časoch sa konali rôzne slávnosti na konci každého roka. Na tieto oslavy bolo niekoľko dôvodov: zima bola ideálnym časom na veselie, pretože na poliach nebolo treba pracovať a dni boli kratšie a noci dlhšie. Staroslovanské komunity oslavovali toto obdobie ako symbol nového života v prírode, ktorá sa pripravovala na príchod jari. Preto sa v mnohých tradičných vianočných želaniach na Slovensku objavujú priania k hojnej úrode, plným stodolám a stolom.

Od 4. storočia kresťanské náboženstvo postupne transformovalo pôvodne pohanské slávnosti obdobia okolo zimného slnovratu na oslavu narodenia Ježiša Krista. Vianočný stromček zdobený ovocím a sladkosťami mal dve funkcie a to: pripomínal bohatú úrodu a prírodu všeobecne; a tiež symbolizoval strom Eden, ktorý viedol k potrestaniu Adama a Evy a neskôr zoslaniu Božieho syna, aby vykúpil ľudstvo.

V mnohých častiach Slovenska sú vianočná kapustnica a kapor so zemiakovým šalátom typickým vianočným jedlom. Na Slovensku sa v mnohých rodinách ešte stále na Štedrý deň dodržiava pôst a prvé jedlo dňa je až slávnostná večera. Jedlá sa líšia od regiónu k regiónu, ale vianočné oblátky s medom a na niektorých miestach aj s cesnakom sú tradičné. Jedlá, ktoré nasledovali, sa značne líšili, v minulosti zvyčajne neobsahovali veľa mäsa a jedli sa s vareným jačmeňom; často zahŕňali makové šúľance so sladkým mliekom. Vianočný jablčník alebo orechovník často pripravovali viaceré rodiny.

V niektorých rázovitých obciach, väčšinou goralských v horských oblastiach sa zachovali niektoré staré rituály. Patrí medzi ne aj hranie divadla o narodení Božieho syna v Betleheme a príchod Troch kráľov. Tradície spievania kolied pokračujú najmä na dedinách a na nešťastie z veľkej časti zmizli vo väčších mestách.

Štedrý večer je tiež deň vianočnej polnočnej omše. Druhý deň vianočných sviatkov je venovaný pre návštevu rodiny a priateľov. Pretože 26. decembra bol dňom patróna Uhorska, stále sú známe slávnosti sv. Štefana a ľudové zábavy.

Z historického hľadiska bolo niekoľko ďalších tradícií spojených s Vianočným dňom, ktoré neprežili skúšku času. Medzi skutočne zvláštne patria:

• Cudzia žena nemohla vstúpiť do domu, pretože by priniesla smolu.

• Ak by si rodina potrebovala na tento deň niečo požičať, bolo to tiež zlé znamenie.

• Každý sa pokúsil pekne správať cez vianočný deň, pretože sa predpokladalo, že spôsob, akým sa človek správa v tento deň, sa bude správať aj v nasledujúcom roku.

• Vianočné pečivo a chlieb museli byť pečené pred východom slnka a keď bolo pripravené cesto, ženy sa dotýkali ovocných stromov rukami, ktorými pripravovali cesto, aby sa ubezpečili, že stromy prinesú veľa ovocia.

• Tradícia pečenia medovníkov v podobe rôznych zvierat sa zachovala až dodnes.

• Reťaz bola umiestnená okolo nohy stola, aby sa zabezpečila jednota rodiny.

Kresťanská slávnostná vianočná večera sa začína s modlitbou a neoddeliteľnou súčasťou na Štedrý deň v rímskokatolíckych kostoloch je polnočná omša s veriacimi spievajúcimi koledami, medzi nimi aj slávna "Tichá Noc, Svätá Noc" zložená rakúskym organistom Franzom Xaverom Gruberom v roku 1818.

Požehnané a milostiplné vianočné sviatky všetkým Vám.