DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Slavěny Vorobelovej: Slovensko prijalo migračný pakt cez OSN. Harabin mal opäť pravdu

Valné zhromaždenie OSN veľkou väčšinou potvrdilo globálny pakt o migrácii. Za ratifikáciu paktu hlasovalo 152 krajín, zdržalo sa 12 a proti hlasovali USA, Česko, Maďarsko, Poľsko a Izrael.

Po takmer mesačnom divadelnom predstavení Slovensko, Lajčák, Globálny migračný pakt sme sa vo Valnom zhromaždení nezmohli ako krajina ani na to, aby sme hlasovali v súlade s uznesením NR SR a migračný pakt odmietli.

Možno to mnohým neprekáža, mnohí si už v tej spletitosti protichodných vyjadrení slovenskej politickej scény ani nepamätajú, že slovenský parlament prijal nejaké uznesenie, no faktom je, že celú túto domácu divadelnú etudu sme popreli dnešným hlasovaním v OSN a pakt sme de facto prijali.

Dnešný postoj Slovenska v OSN je nielen v rozpore s uznesením NR SR ale aj Deklaráciou zvrchovanosti v kultúrnych a etických otázkach. Migrácia je totiž kultúrnou, civilizačnou a etickou otázkou.

Napokon tak zostáva opäť iba Harabin. Ten Harabin zatracovaný liberálnymi médiami a časťou politickej garnitúry, ktorý konzistentne a ako jediný od začiatku vytrvalo odmieta Marakéšsky dohovor a poukazuje na jeho negatíva a ohrozenia, ktoré vyplývajú z neho pre Slovensko.

Preto je namieste si pripomenúť slová Štefana Harabina, ktorý objasnil princíp „nevrátenia“ utečencov. Princíp, ktorý už  v roku 1977 zaviedlo OSN. Ako píše Štefan Harabin na svojom blogu v Pravde:

„Tvorcovia Paktu (vrátane úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov v stanovisku z roku 1977) tvrdia, že ústredným princípom ochrany utečencov je princíp tzv. „nevrátenia“ (bod č. 5 Paktu), teda nevrátenia migranta alebo utečenca do štátu, kde by mu hrozilo prenasledovanie. Pravdepodobne vzhľadom na to, že uvedené inštitúcie sú prevažne politického charakteru, toto stanovisko nie je dostatočne právne vyargumentované. Ľudovo a zrozumiteľne povedané, nie je to pravda. A tento výklad sa ďalej účelovo zneužíva. Ústredným princípom ochrany utečencov podľa medzinárodného práva je vždy na prvom mieste rovnosť všetkých ľudí a rovnaké práva každého človeka. Možnosť vyhostiť utečenca, resp. zákaz jeho vyhostenia alebo vrátenia (po anglicky „non refoulement“) nie je preto iba náhodou podrobne a s podmienkami upravená až v piatej kapitole Dohovoru o utečencoch z roku 1951. Čiže nie kdesi na začiatku ako základná a ústredná myšlienka. Okrem toho platí Deklarácia OSN o Územnom azyle z roku 1967, ktorá v článku 3 jasne uvádza výnimky z pravidla „nevrátenia“. Ide o prípady, kedy je “ohrozená bezpečnosť štátu alebo bezpečnosť vlastných občanov štátu, ako je to v prípade masového prílevu osôb“. Vtedy majú štáty zvážiť za určitých podmienok umožniť osobám ísť do iných štátov. Už prijatého utečenca možno rovnako vrátiť alebo vyhostiť aj v prípade, že sa situácia v krajine jeho pôvodu zmenila alebo utečenec predstavuje nebezpečenstvo pre štát alebo občanov. Postavenie a práva každého utečenca vyplývajú len z právnych predpisov štátu, ktorý ich zákonným spôsobom na svoje územie ako utečencov prijal. Rovnosť práv všetkých ľudí s výnimkou tých práv, ktoré prináležia výlučne občanom, môžu zabezpečiť iba suverénne štáty na svojom území. Princíp „nevrátenia“ sa tvorcovia umelo snažia umiestniť v tomto Pakte ako in medias res (do stredu podstaty) ochrany utečencov.“

So Štefanom Harabinom sa dá iba súhlasiť, preto nikoho neprekvapí, že ho NÁRODNÁ KOALÍCIA podporuje v kandidatúre na prezidenta a nevidí voči nemu žiadnu inú alternatívu. Štefan Harabin je dnes jediným najdôslednejším ochrancom národných záujmov Slovenska a reprezentant kresťansko-sociálnych hodnôt.

 

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info