Vo verejnej komunikácii aktuálne zarezonovali úvahy o pôvode názvu hlavného mesta Slovenska, ako aj otázka územia, ktoré je z nášho pohľadu Podkarpatská Rus a hľadiska Kyjeva Zakarpatská Ukrajina.
V načrtnutých súvislostiach a v nadväznosti na môj článok Prebúdzanie zo snov o minulosti a budúcnosti, ktorý pôvodne vyšiel v revue DAV DVA 21. 7. 2020, si dovolím niekoľko ďalších faktografických poznámok:
Súčasné meno dostala Bratislava v roku 1919. Dovtedy bola v angličtine známa najmä pod nemeckým pomenovaním Pressburg, pretože v nej dlho dominovali po nemecky hovoriaci obyvatelia. Ďalšie alternatívne názvy mesta v minulosti zahŕňajú gréčtinu: Ιστρόπολις / Istropolis (čo znamená Mesto na Dunaji), latinčinu: Posonium, slovenčinu: Prešporok, češtinu: Prešpurk, maďarčinu: Pozsony, francúzštinu: Presbourg, taliančinu: Presburgo, rumunčinu: Pojon a srbčinu: Požun / Пожун. Žiada sa poznamenať, že bola hlavným mestom Uhorského kráľovstva (1536 – 1784) a sídlom uhorského parlamentu (1542 – 1848). Fakt je, že bola domovom mnohých slovenských, maďarských a nemeckých historických postáv i kultúrnych osobností.
Šimečka škrípe zubami, dupe nohami. Zlostí sa, lebo sa nedostal do Mažgútovho videa s výberom progresívnych hlupákov. A to je "prúser" jak Brno. Ako on môže ch…
OBRÁTI SA UKRAJINA PO VOJNE K RUSKU? Západ ju totiž nechá opustenú a samu, varujú Američania
Ukrajina sa ocitla v ťahanici, roztiahnutá medzi dvoma stranami, ktoré po nej túžia: Spojenými štátmi a ich európskymi a kanadskými spojencami na západe a Ruskom na východe. Po vojne sa však Ukrajina môže ocitnúť sama, opustená a sklamaná Západom a s trpkými spomienkami a nepriateľstvom voči Východu.
Keď extrém znamená bývalý mainstream, vysvetľuje Karol Lovaš
Publicista a spisovateľ Karol Lovaš upozorňuje, že označenie "extrémista", ktorým bývalý mainstream rád nálepkoval svojich oponentov sa teraz obracia proti nim.
Teritoriálny pojem Rus a národnostné označenie Rusín tiež treba vložiť do rozdielnych významových kontextov. Kým Podkarpatská Rus je relatívne malý región niekdajšej Habsburskej monarchie, neskôr Československa a po II. svetovej vojne Sovietskeho zväzu, tak Rus v širšom územnom chápaní sa vzťahuje na celé bývalé Ruské cisárstvo, teda podstatne presahuje hranice dnešnej Ruskej federácie, ako aj Bieloruska a Ukrajiny. V rovnakom zmysle treba vnímať termín Rusíni – od slovanskej etnickej skupiny, ktorá podobne ako Lužickí Srbi nemá ani vlastný štát, až po nadnárodné spoločenstvo východných Slovanov.
Osobitnú kapitolu predstavujú slová русский a российский, ktoré sa v iných jazykoch nerozlišujú a prekladajú sa zhodne ako ruský. V ruštine sa však prvé jednoznačne vzťahuje na etnickú príslušnosť a druhé na štátnu príslušnosť bez ohľadu na národnosť. Napríklad – súčasný minister obrany Ruskej federácie je Tuvianec (po česky Tuvinec), teda nie je русский, ale Россиянин. Samozrejme - Ruská federácia v ruštine nie je Русская федерация, ale Российская федерация.
A tak sa okľukou dostávame k slovenskému pojmu Uhorsko (po česky Uhersko), ktorým sa v inojazyčných verziách označuje aj súčasné Maďarsko (po anglicky Hungary, po nemecky Ungarn). To je však už zdanlivo iná téma, hoci práve naopak ide vlastne o úplne rovnaký problém, teda nedozerné riziko, ktoré prináša úsilie prepisovať dejiny, posúvať sa v nich spätným pohybom a oživovať predstavu o etnicky homogénnych štátoch. Jedným z neblahých príkladov je nevyhlásená občianska vojna na Ukrajine, ktorú niekoľko rokov podporujú USA a Európska únia.
