fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Blogy

Trapas = Spomienky plné smiechu

S úsmevom je svet krajší. Herečka Oona Chaplinová FOTO TASR/AP

Bloguje Simona Šarinová

O čom písať­? Vhodná zaujímavá téma? Nevedela som sa rozhodnúť, pretože je toľko tém na výber, a tak som sa rozhodla, skúsiť to vtipnou formou. Možno nezaujmem viac čitateľov, možno to nebude pre všetkých vtipné, ale pokúsim sa, aby ste sa minimálne cítili lepšie po prečítaní mojich trapasov zo života, ktoré sa mi naozaj stali.

Každý z nás sa aspoň raz určite cítil trápne v istých situácií. Ak náhodou nie, iste sa tak stane. Som človek, o ktorom sa dá povedať, žije trapasmi“. Stále niečo popletiem a vyrobím zahanbujúcu príhodu, samozrejme len pre mňa. Na druhej strane sa ľudia okolo mňa zabavia a ja mám plno spomienok, na ktoré nezabudnem.

Trapas číslo 1

Všetky ženy počas leta túžia byť, čo najkrajšie opálené do hneda. Mne jedno leto nejako nevyšiel čas, pretože som mala prácu, v ktorej som končila v čase kedy už slniečko zapadalo. Víkend som mala povinnosti doma alebo som chodila žiť s dievčatami von sa trochu kultúrne vyžiť. Preto ma napadla možnosť, vyskúšať samoopaľovací krém. Bola to moja prvá skúsenosť a presne tak to aj dopadlo. Po prečítaní, ako krém aplikovať som si ruky opláchla vodou. Po pár hodinách som si išla znovu prečítať, ako často sa treba natierať krém, aby bolo vidno efekt. Vtedy som si všimla poznámku RUKY PORIADNE UMYŤ. Aby som to celé skrátila a prešla k výsledku mojej chyby. Neskoro poriadne zmytie krému z rúk spôsobilo, že medzi prstami mi ostala vrstva krému, ktorý mal farbu podobnú niečomu, veľmi divnej hnedej farby.

Najhoršie vyšiel pokus, zmyť to preč. NEÚSPEŠNE. Mala som chuť si zobrať zimné rukavice. Ľudia sa na mňa pozerali zhrozene, v čom som sa prehrabávala. Pán šofér v autobuse sa mi bál podať aj výdavok za za lístok.
Och tá hanba.

Trapas číslo 2

Veľa mojich trapasov sa odohrávalo práve v autobusoch, takže som veľmi spokojná, že môžem jazdiť autom, a tak sa vyvarovať trapasom. Zážitky od zlého nastúpenia na iný smer, cez zaspatie, pri ktorom mi hlava padla rovno do okna tak, že všetci mali pocit, akoby som rozbila celé okno.

Samozrejme sa mi podarilo počas zaspatia položiť si mladému mužovi hlavu na plece a ešte si spokojne za chrapkať. Raz som pridriemla a padla do uličky. No najhoršie bolo, keď som nastúpila do autobusu smer Brezno – Banská Bystrica a lístok som si kúpila do obce Predajná ( obec približne v strede medzi Breznom a B. Bystricou). Jasná vec zaspala som. Nezobudila som ani na to, keď sme prišli na konečnú. Pán šofér ma musel prísť zobudiť.

Premýšľate, čo je na tom také hrozné? Viem, stalo sa to často a viacerým z nás. Hrozný trapas začal byť v momente, keď na mňa šofér začal hovoriť, slečna konečná vstávame“. Pomrvila som sa a v polo spánku len zamrmlala, nechaj ma ešte 5 minút“. A on stále, „vstávame“. Neviem prečo, ale povedala som mu, „nebuď ma aj tak nič nebude, som unavená“. V ten moment som sa prebrala a došlo mi, čo sa stalo. Celá zahanbená, červená som sa len ospravedlnila a rýchlo utekala preč. Pán šofér bol zaskočený, ale hlasno sa smial a dodal, „škoda „.

Trapas číslo 3

Človek, ktorý vlastné auto, by si myslel, ako svoje auto dobre pozná a vie, kde, na ktorom mieste zaparkoval.
Osobne šoférujem rada, ale vtedy som sedela ako spolujazdec. S kamarátom sme išli na pumpu, no nešli sme tankovať, ale kúpiť bagety. Auto sme odstavili za pumpou na parkovisku. Keď som mala nakúpené, spokojná som išla do auta. Bola som si istá, že presne viem, kde je auto odstavené. Prišla som k autu, otvorila dvere, sadla som si a bez pozretia na šoféra zahlásila, môžme ísť“. Keď však kamarát neštartoval, pozrela som na neho a…

Vedľa mňa sedela dievčina, ktorá nechápala, čo sa deje. Pozerali sme na seba a obom sa nám chcelo strašne smiať. Ospravedlnila som sa vystúpila a zistila, že naše auto stálo hneď vedľa. Kamarát sa nevedel prestať smiať a neveril, ako som si mohla sadnúť do úplne cudzieho auta.

Trapas číslo 4

Tento príbeh sa mi stal pre moju nepozornosť. Nikdy počas prechádzky som nepozerala do telefónu. Vždy som si dávala pozor kam stúpam. Jeden jediný raz, ako som utekala na autobus, pretože som si nebola istá o koľkej má odchod a či ho stihnem. Takže počas ponáhľania som pozerala na internete cestovný poriadok. Ako tak študujem, zrazu rana ako z dela. Narazila som do dopravnej značky a rovno do značky DAJ PREDNOSŤ V JAZDE. Telefón mi vyletel z ruky na cestu a rozbil sa. Každý, kto bol na ulici a počul tú ranu spustil hlasný smiech. Autobus som nestihla, a tak som otrasená musela čakať na ďalší. Dopravná značka sa tam triasla ešte dosť dlho, lebo ten náraz bol poriadny alebo sa triasla od smiechu.

No uznajte v mojej zbierke trapasov je veselo. Už dávno sa mi niečo také nestalo, takže každú chvíľu očakávam, čo príde.

Verím, že sa mi podarilo rozosmiať vás aspoň trošku. Ak áno budem spokojná, pretože smiech a úsmev je dôležitý. Nezabudnite s ÚSMEVOM JE SVET KRAJŠÍ.

 

Chmelár: Za nikoho som sa nehanbil tak, ako za toto čudo, ktoré sa nazýva premiérom

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info