V uda­los­tiach pos­led­né­ho ob­do­bia re­zo­nu­jú na ve­rej­nos­ti via­ce­ré le­gis­la­tív­ne návr­hy, je­den z di­el­ne Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky tý­ka­jú­ci sa re­for­my jus­tí­cie a no­vej súd­nej ma­py, a dru­hým je návrh no­vé­ho zne­nia zá­ko­na o ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní pred­kla­da­te­ľa Šte­fa­na Ho­lé­ho, vice­pre­mié­ra pre le­gis­la­tí­vu.

Píše o tom vo svojom článku na portáli Právne listy sud­ky­ňa Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I. JUDr. Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá .

V rám­ci de­bát o vy­ššie uve­de­ných návr­hoch zá­ko­nov po­zor­nos­ti ve­rej­nos­ti uni­kol návrh zá­ko­na o súd­nej ochra­ne vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní, ku kto­ré­mu je mož­né po­dať pri­po­mien­ky do 1.2.2021. O tom­to návr­hu zá­ko­na sa ne­vied­la žiad­na od­bor­ná  ani ve­rej­ná dis­ku­sia.

Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ňom navr­hu­je, aby Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky zvo­li­la do fun­kcie prí­se­dia­ce­ho sud­cu na ob­do­bie pia­tich ro­kov to­ho, kto má ukon­če­né vy­so­koš­kol­ské práv­nic­ké vzde­la­nie dru­hé­ho stup­ňa a naj­me­nej päť­roč­nú prax vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní. Za prí­se­dia­ce­ho mož­no zvo­liť aj za­mes­tnan­ca Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie, ak spĺňa uve­de­né pod­mien­ky.

Voľ­ba má pod­ľa návr­hu zá­ko­na pre­beh­núť do 31.7.2021. Tak­to zvo­le­né oso­by by sa sta­li auto­ma­tic­ky, bez spl­ne­nia ďal­ších pod­mie­nok, sú­čas­ťou se­ná­tov sú­dov správ­ne­ho súd­nic­tva, kto­ré bu­dú roz­ho­do­vať o otáz­kach ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia, či­že  o čer­pa­ní na­šich pe­ňa­zí, a aj o čer­pa­ní  euro­fon­dov.

Náš práv­ny po­ria­dok poz­ná in­šti­tút prí­se­dia­ce­ho sud­cu  v tres­tnom ko­na­ní, v kto­rom  sa jed­ná o tzv. sud­cov z ľu­du, pre­zen­tu­jú­cich hlas ľu­du. No­vý in­šti­tút prí­se­dia­ce­ho sud­cu pod­ľa navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­vy má byť hla­som parla­men­tu a po­li­tic­kých strán v ňom za­stú­pe­ných. Zá­ko­no­dar­ná moc tak svo­jim roz­hod­nu­tím ov­plyv­ní per­so­nál­ne ob­sa­de­nie súd­nej mo­ci.

V ma­te­riá­loch pril­ože­ných k návr­hu zá­ko­na sa pí­še, že vo ve­ciach ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia bu­de roz­ho­do­vať ne­zá­vis­lý súd, a te­da ten­to návrh zá­ko­na má byť pl­ne zlu­či­teľ­ný s prá­vom Európ­skej únie. V tom­to bo­de je pot­reb­né sa pris­ta­viť a po­lo­žiť si zo­pár otá­zok.

Jed­ná sa o ne­zá­vis­lé­ho sud­cu, kto­ré­ho zvo­lí zá­ko­no­dar­ná moc a bez spl­ne­nia ďal­ších pod­mie­nok­mu parla­ment ob­le­čie ta­lár? Je ne­zá­vis­lým sud­com za­mes­tna­nec Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie (ús­tred­né­ho or­gá­nu štát­nej sprá­vy), kto­rý v rám­ci svoj­ho pra­cov­né­ho po­me­ru po­dlie­ha zo zá­ko­na po­ky­nom svoj­ho za­mes­tná­va­te­ľa? Je ne­zá­vis­lým sud­com za­mes­tna­nec Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie, po­kiaľ má roz­ho­do­vať v otáz­kach sú­vi­sia­cich s ko­na­ním pred Úra­dom pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie?

K otáz­ke ne­zá­vis­los­ti  sú­dov sa opa­ko­va­ne vy­jad­ro­val aj Súd­ny dvor Európ­skej únie, kto­rý de­fi­no­val dva as­pek­ty ne­zá­vis­los­ti - von­kaj­ší as­pekt, ten vy­ža­du­je, aby dot­knu­tý or­gán vy­ko­ná­val svo­je úlo­hy sa­mos­tat­ne, ni­ko­mu hie­rar­chic­ky ne­po­dlie­hal ani ne­bol po­dria­de­ný a od ni­ko­ho nep­ri­jí­mal prí­ka­zy ale­bo inštruk­cie, bez oh­ľa­du na ich pô­vod, čím sa do­cie­li je­ho ochra­na pred von­kaj­ší­mi zá­sah­mi ale­bo tlak­mi, kto­ré by moh­li oh­ro­ziť ne­zá­vis­losť roz­ho­do­va­nia je­ho čle­nov a ov­plyv­niť ich roz­hod­nu­tia.

Dru­hý, vnú­tor­ný as­pekt, sú­vi­sí s poj­mom nes­tran­nosť a tý­ka sa rov­na­ké­ho od­stu­pu od účas­tní­kov ko­na­nia a ich prís­luš­ných zá­uj­mov vo vzťa­hu k pred­me­tu spo­ru. Ten­to as­pekt si vy­ža­du­je reš­pek­to­va­nie ob­jek­tív­nos­ti a neexis­ten­ciu aké­ho­koľ­vek zá­uj­mu na vy­rie­še­ní spo­ru mi­mo strik­tné­ho up­lat­ne­nia práv­ne­ho pred­pi­su.

Uve­de­ný návrh zá­ko­na o súd­nej ochra­ne vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní je sú­čas­ťou re­for­my súd­nic­tva a no­vej súd­nej ma­py, o kto­rom je pot­reb­né in­for­mo­vať ob­ča­nov, po­ten­cio­nál­nych účas­tní­kov ko­na­nia a od­bor­nú ve­rej­nosť. Pre­to­že re­for­ma jus­tí­cie sa ne­tý­ka len sud­cov.

Kaž­dá re­for­ma jus­tí­cie mu­sí ctiť na pr­vom mies­te  prá­vo účas­tní­ka ko­na­nia na prís­tup k spra­vod­li­vos­ti a prá­vo účas­tní­ka ko­na­nia  na ne­zá­vis­lé­ho  sud­cu, kto­rý je­ho vec pre­jed­ná. Je to vec ve­rej­ná a tý­ka sa nás všet­kých.