Nie je možné mať v cele bývalého policajného prezidenta a nemonitorovať ho. Nie je možné neeliminovať možnosť jeho samovraždy! – Hovorí bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.

"Nikto nemôže vylúčiť ani potvrdiť čo sa stalo, pokiaľ pritom nebol a neexistuje dôkaz prostredníctvom kamerových záznamov, alebo tvrdenie človeka proti človeku, teda svedkovia. Je zrejmé, že tu kopec vecí nemá logiku od vyjadrení ministerky Kolíkovej a teraz už bývalého generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Milana Ivana. To skutočne treba vyriešiť. Buď mu niekto pomohol, alebo sa rozhodol sám. Ďalšia alternatíva neexistuje." Tvrdí pre portál parlamentnelisty.sk bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.

"Rozhodol sa zrejme sám. To postavenie, ktoré človek má a zrazu sa dostane do takého stavu a prostredia, v ktorom sa on ocitol, myslím Prezídium policajného zboru na Račianskej ulici, ja som žil v tej budove skoro 18 rokov… A keď niekto riadi celú tú budovu a tie tisíce policajtov a zrazu sa ocitne na železnej posteli v malom úzkom priestore, tak to je aj určitá potupa a určitý ťažký pád, s ktorým sa človek aj ťažko vyrovnáva."



Juraj Zábojník sa vyjadril aj k samotnej podstate: "Mnohí policajti sa dostali do stavu korupcie a ani nepredpokladali, že sa tam raz dostanú. Stiahla ich jednoducho vlna. Keď si zoberieme, že ich dosadzovali do ich pozícií rôzni funkcionári, ktorí potrebovali na každom tom mieste v rámci siete,aby všetko fungovalo, potrebovali svojich ľudí blízkych a zodpovedných. Ako aj tí kajúcnici vypovedajú: jedných si dosadil Slobodník, ďalších Makó, iných Gašpar… A takto to fungovalo, až sa to celé vygenerovalo do takej formácie, že žiaľ, jedni kradli a rozkrádali dane občanov cez dph, vratky a iné kšefty biznisy, čo boli tzv. podnikatelia biele goliere, súčasti organizovaného zločinu, a druhá partia, ktorá ich mala zatvárať, tak ich chránila a žila z nich, parazitovali na nich."

"V súvislosti s udalosťami okolo generála Lučanského sa vynorilo množstvo otáznikov. Čo robil sám na cele, ako vôbec mohlo k úmrtiu dôjsť? Prečo ministerka vylučovala po prvom vážnom incidente pokus o samovraždu, ktorý bol dokonaný? Analytik Zábojník na ne reaguje: "Tu sa skutočne veľmi neodborne vyjadrovala ministerka Kolíková. Bolo to vidno na vtedajšom riaditeľovi väzenskej a justičnej stráže Ivanovi, že niečo zastiera, nie je suverénny v tom, čo hovorí. Takže pri Lučanskom možno naozaj došlo k problému, že ho zbili."



"A môže tam prísť aj celá vláda a sadnúť si na chodbu, keď raz niet záznamu, niet dôkazu, ťažko sa bude hľadať pravda. Ale tu vtedajší generálny riaditeľ Ivan tvrdil, že na záznamoch je jasné, že si neublížil, ale keď treba záznam, aby dokázali, že sa nič nestalo, tak zrazu nie je, lebo človeka nemôžu stále monitorovať… Tak čo to rozprávajú za sprostosti? Raz tak, raz onak! Veď zomrel človek. Sú tam veľké rozpory." Konštatuje Zábojník

Podľa analytika "ministerka Kolíková mala okamžite poslať výjazdovú skupinu odborníkov, ktorí by to všetko zdokumentovali a potom dávať vyhlásenia, že čo sa stalo a či chcel alebo nechcel spáchať samovraždu… Nie, ona rovno tvrdila, že nechcel spáchať samovraždu, neurobil si to zámerne, nikto mu to neurobil zámerne, všetky iné tvrdenia sú nepravdivé. Teraz ju to dobehlo. Keď niekto umrie, tak musí byť príčina."

"Nemalo sa stať, že takú osobu ako bol Milan Lučanský, nehovoriac o tom, že mal ešte aj psychológa, tak takého človeka nechať v izbe samého, to neexistuje. Veď Lučanský osobne zatváral Černáka a podobných zločincov, to nebol hocikto. Bol všetkými masťami mazaný človek, obrazne kvalitný žoldnier, vysoko kvalifikovaný policajný odborník, ktorý sa profiluje rokmi."



Pri úvahách, čo sa mohlo stať, pripúšťa Zábojník viacero možností: "To môže byť všeličo. Veď napríklad ani mesiac nevidel svoju rodinu. Uvažoval, ako trpia. A opäť – prečo ho nemohla prísť navštíviť blízka osoba? Ako je možné, že rodina o ňom nič nevedela, nemala žiadne správy? Čo toto je?"

Zábojník je prekvapený neozodpovednosťou ostrahy väzňa typu Lučanský: "Veď on musí byť monitorovaný. Ja neviem, čo sa tam stalo… Na akej posteli sa mohol obesiť? Veď dnes spravíte záznam aj na mobilný telefón. Súhlasím, čo ste povedali, nie je možné mať vo väzbe bývalého policajného prezidenta, nehovoriac, že boli vo väzbe dvaja dokonca, a nemať ich pod kontrolou? Ja tomu nerozumiem."

"To skutočne im len búchajú na okienko a keď si nepreberú stravu, zistia, že niečo nie je v poriadku a nežije a nedýcha? Toto čo je? Čo to je? Nech mi nikto nehovorí o nejakom porušovaní ľudských práv. Toto je zvláštny režim osoby, ktorá je veľmi dôležitá pre odhaľovanie celej mašinérie organizovanej skupiny a štát musí takého človeka chrániť, lebo nie je odsúdený, ale je vo vyšetrovaní organizovaného zločinu. Pokiaľ viem a vie to celý svet, v Belgicku sa vďaka záznamu z kamery podarilo vniesť svetlo do prípadu úmrtia slovenského občana a nehovoriac o hajlovaní policajtky. Myslím, že každý pochopil, čo chcem týmto povedať."

"Treba vidieť tie záznamy, ak ani po prvom incidente nebudú, tak to je škandál."

"Prečo mu bolo umožnené, aby zomrel? To je otázka… " Dáva rečnícku otázku Juraj Zábojník. "To sa nemalo stať. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže sú povinní robiť všetko preto, aby im tam nikto neumrel. Čo za blbosť to povedala ministerka spravodlivosti Kolíková, že keď niekto chce spáchať samovraždu, tak mu nezabránite? No, nezabránite, aby skočil z mosta v Prahe, ale na piatich metroch štvorcových cely sa tomu zabrániť musí."