Profesor z Yale, Dr. Nicholas Christakis, predpovedá po ukončení pandémie éru divokých večierkov a uvoľnených mravov. Ľudia „budú hľadať spoločenské interakcie“ a dobiehať stratený čas - rovnako ako v „bujarých 20. rokoch“ po pandémii španielskej chrípky a po prvej svetovej vojne, informuje Mirror.

Zvyšok tohto desaťročia by mohol byť známy ako nové „bujaré dvadsiate roky“ plné „sexuálnej odviazanosti“. Ľudia frustrovaní z lockdownov sa budú snažiť dobehnúť zameškané, predpovedá profesor.

Christakis verí, že globálne spoločnosti sa budú prirodzene usilovať vyrovnať stratený čas, keď sa dostanú z pandémie. Môže dôjsť k podobného rozmachu, aký bol zaznamenaný v 20. rokoch 20. storočia po pandémii španielskej chrípky a konci prvej svetovej vojny v roku 1918.

Sociálny epidemiológ Christakis napísal novú knihu Apollova šípka: Hlboký a trvalý vplyv koronavírusu na spôsob, akým žijeme, ktorá predpovedá, že celý zvyšok dvadsiatych rokov budú ľudia „neúnavne hľadať sociálne interakcie“.



Doktor sa pre Guardian vyslovil: „Počas epidémií stúpa religiozita, ľudia sa stávajú abstinujúcimi, šetria peniaze, majú averziu k riziku. Toto všetko vidíme aj teraz, rovnako ako stovky rokov počas epidémií. V roku 2024 sa všetky tieto pandemické trendy zvrátia. Ľudia budú neúnavne vyhľadávať sociálne interakcie.“

Christakis tvrdí, že by to mohlo zahŕňať „sexuálnu odviazanosť“, liberálne výdavky a „ústup nábožnosti“. Ďalej pokračuje: „Jedným z argumentov v knihe je, že to, čo sa s nami deje, sa môže javiť mnohým ľuďom mimozemské a neprirodzené, ale rany nie sú pre náš druh nové - sú nové iba pre nás.“

Vo svojej knihe tvrdí, že akonáhle pandémie skončia, nastane obdobie, keď ľudia začnú vo zvýšenej miere vyhľadávať rozsiahlu sociálnu interakciu. Nastanú druhé „bujaré 20. roky“ - rovnako ako po pandémii chrípky v roku 1918.



Dvadsiate roky 20. storočia, ktoré perfektne zachytil román F. Scotta Fitzgeralda Veľký Gatsby z roku 1925, prišli po desaťročí krviprelievania v prvej svetovej vojne a smrti 50 miliónov ľudí pri pandémii španielskej chrípky. Nasledovala explózia dekadencie, umenia, kultúry a skúmanie nových slobôd v civilizovanom svete.



Vo veľkých mestách v Amerike a Európe sa konali honosné večery plné alkoholu a elegantne oblečení ľudia tancovali na modernú jazzovú hudbu. Objavili sa nové subkultúry, ako napríklad „Flappers“ - generácia mladých západných žien, ktoré nosili krátke sukne, strihali si vlasy, počúvali jazz a bolo známe, že pohŕdajú tým, čo sa vtedy považovalo za prijateľné správanie.

Bol to zlatý vek kinematografie, keď sa objavili niektoré z prvých významných filmových hviezd. S významným vývojom v letectve sa ľudia dostali na oblohu.

Christakis predpovedá podobnú éru dekadencie, sexu a divokých párty, keď sa rozvinutý svet dostane z lockdownov. Dodáva, že proti súčasnej pandémii sa v skutočnosti bojovalo lepšie ako proti ktorejkoľvek predchádzajúcej. „Sme prvou generáciou ľudí nažive, ktorá kedy čelila tejto hrozbe. Veda nám umožňuje reagovať v reálnom čase účinnými liekmi,“ uviedol. „Je to zázračné.“