COVID-19: Pri zanedbanej starostlivosti liečby porúch spánku hrozí cukrovka a mŕtvica
01 | 11 | 2020 I Jozef Uhlárik ml.

Lekári počas koronakrízy prakticky denne varujú, že okrem liečby tejto pandémie sa je treba zamerať sa aj na iné choroby, ktoré s ňou majú priamy či nepriamy súvis.


Množstvo ľudí už pri jarnom nástupe COVID-19 vynechali z obavy nakazenia pravidelné návštevy u lekára, poprípade nechali svoju chorobu zájsť až tak ďaleko, že na liečbu už bolo neskoro. Koronavírus tiež obmedzil činnosť mnohých lekárskych pracovísk, medzi ktoré patria tie skúmajúce a liečiace  rôzne poruchy spánku, píše český bulvárny denník Blesk.
Následky obmedzenia štúdie sa prejavia neskôr

Problémy so spánkom sa niekedy zdajú ako ľahko riešiteľné, niektoré poruchy ale môžu neskôr viesť k infarktu, cukrovke, alebo aj k rýchlejšiemu nástupu demencie. Štúdia s názvom Vplyv pandémie covid-19 na spánkovú medicínu v Českej republike a na Slovensku preukázala, že sa na jar kvôli koronavírusu neuskutočnilo 1 900 nočných monitorovaní spánku, pri ktorých lekári hľadajú, či a akú poruchou spánku pacient trpí. A naviac, až 1 000 liečebných procesov neprebehlo takých, pri ktorých lekári pacientom nastavujú vhodný režim, aby odstránili dychové zástavy (tzv. Apnoe) a udržali dýchacie cesty priechodné (titráciou terapia pretlakovým dýchaním).

„Obmedzením činnosti týchto pracovísk kvôli COVID-19 vypadlo asi 20% starostlivosti, ktorá už nebude nahradená, teda nemožno ju dobehnúť, čoho následky sa, bohužiaľ, prejavia až neskôr,“ povedal vedúci lekár Laboratória spánkovej medicíny FN Olomouc Milan Sova s tým, že obvyklá doba čakania na týchto pracoviskách sa aj v „čase mieru“ pohybuje v rozmedzí od 4 do 9 mesiacov.

Lekári v Komárne čelili ťažkej skúške. Prvýkrát operovali pacienta s COVID-19
Chirurgovia komárňanskej nemocnice boli postavení pred naozaj ťažkú skúšku. V nedeľu popoludní niekoľko hodín operovali muža pozitívneho na koronavírus. Čítať ďalej
06 | 10 | 2020 | Jozef Uhlárik ml.

Z neliečeného spánku cukrovka, depresie aj mŕtvica

„Ľudia, ktorým sa nedostane náležitej liečby sa neskôr stretávajú s vysokým tlakom, cukrovkou, depresiami, arytmiou, alebo aj s mŕtvicami a infarktmi či s rýchlejším nástupom demencie, pričom týmto chorobám by sa pritom dalo predísť,“ vysvetlil doktor Samuel Genzor z Fakultnej nemocnice v Olomouci. „Apelujeme, aby k obmedzovaniu nedochádzalo, lebo pacientov môžeme pred začatím liečby otestovať, no nemali by sme na starostlivosť o nich rezignovať,“ pridáva Genzor.

Do nášho laboratória sa ľudia najčastejšie dostávajú preto, že ich problémy s dýchaním spozoruje partner, ale veľká časť prichádza na odporúčanie praktických lekárov. V čase korony, žiaľ, došlo k útlmu všetkých odložiteľných činností, čo sme si overili ako štúdiu, ale aj z praxe. Napríklad obmedzenie preventívnych prehliadok u praktických lekárov znamená úbytok pacientov, u ktorých sa na tento problém príde,“ vysvetlil ešte v závere Genzor.

Belgickí lekári požadujú koniec nezmyselného „boja“ s koronavírusom
Belkickí lekári požadujúci koniec nezmyselného "boja" s koronavírusom zároveň vyzývajú médiá, aby prestali robiť jednostrannú „hlásnu trúbu“ a dali konečne priestor významným odborníkom. Uviedol portál American Institute for Economic... Čítať ďalej
04 | 10 | 2020 | Imrich Kovačič

Výraznejšie zlepšenie lekári tak skoro neočakávajú

Najčastejšou poruchou je podľa Genzora spánková apnoe, a tá sa týka približne 20 % mužov a 10 % žien. Medzi ďalšie poruchy patrí napríklad námesačnosť, u obéznych pacientov hypoventilácia (plytké a spomalené dýchanie) alebo škrípanie zubov. V rámci štúdie oslovili pneumológovia v prvej polovici mája tohto roku 23 spánkových pracovísk v Čechách a na Slovensku, pričom prevádzku úplne prerušilo 43,5 % z nich, ostatné ďalšiu činnosť výrazne obmedzili a takmer 40 % nemocničných laboratórií sa premenili na covidové oddelenia. „V najbližšej dobe nečakáme výrazné zlepšenie, pretože počet diagnostikovaných a liečených pacientov v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesne. Niet pochýb o tom, že spánková medicína v Česku a na Slovensku bola ťažko zasiahnutá chorobou COVID-19 a výrazné zníženie počtu diagnostických a terapeutických výkonov môže byť považované za jednu z vedľajších škôd,“ dopĺňa doktor Sova.
Ak ste prekonali COVID-19 doma, choďte k pľúcnemu

Skúsenosti s doterajším priebehom choroby viedli pneumológov k odporúčaniam pre liečbu COVID-19 a pre následné ambulantné prehliadky „postcovidových“ pacientov. „Pacienta, ktorý prekonal koronavírus, by mal pneumológ vidieť 4-6 týždňov po prepustení z nemocnice, a potom o ďalšie približne tri mesiace. Ľudia, ktorí prekonali COVID-19, a zvládli ho doma, by mali k pľúcnemu lekárovi zájsť, ak sa stretávajú s respiračnými ťažkosťami,“  vysvetľuje lekár Vladimír Koblížek, prednosta pľúcnej kliniky Fakultnej nemocnice v Hradci Králové.

Vplyvy koronavírusu na pľúca lekári stále skúmajú. Kým štúdia z hradeckej nemocnice preukázala až u polovice sledovaných „covidových“ pacientov ľahko poškodené pľúcne funkcie, skúmanie pľúcnych lekárov vo FN Olomouc ukázalo pozápalové zmeny len u asi ôsmich percent z 80 sledovaných pacientov (a tieto zmeny boli vo väčšine prípadov nevýznamné) a tiež zníženie pľúcnych funkcií u približne štyroch percent, uvádza v závere český bulvárny denník  Blesk.

Českí lekári vyzývajú vládu: "Prestaňte strašiť občanov"
Skupina českých expertov okrem iného žiada vládu, aby prestala desiť občanov, aby upustila od reštriktívnych opatrení, nariadila povinné nosenie rúšok len tam, kde to jednoznačne vyžaduje epidemiologická situácia a prestala nariaďovať testovanie... Čítať ďalej
03 | 10 | 2020 | Petra Demková