Bulvár

Adela Banášová: Keď mi niečo nevyjde, znamená to, že som to potrebovala zažiť

Autor: Timotej Dudka
Publikované: 29. 10. 2020 13:12
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Robiť rozhovor s moderátorkou Adelou Vinczeovou (rodenou Banášovou) je radosť. Nie je otázka, ktorá by ju obťažovala, nad ktorou by sa nezamýšľala, na ktorú by nemala zaujímavú odpoveď. A pre novinárov je to aj možnosť si uvedomiť, že majú šťastie, keď môžu robiť takú prácu, akú robia. Rozhovor priniesol portál Ženy.

V rámci príprav na rozhovor som si robila brainstorming s kamarátkami, z ktorého vyliezla zásadná otázka: Spýtaj sa jej, ako to robí, že je tak chudá. Takže ako?

„Sťahujte brucho! Ale je pravda, že si strážim jedlo. Ja som bola vždy chudá, do istej doby som mala pocit, že môžem jesť, čo chcem, a je to v pohode, ale potom prišiel moment, kedy som zistila, že už to v pohode nie je. A dávam si pozor. Napríklad počas korony som doma prišla na to, že mi stačia dve jedlá za deň, že stačia menšie porcie, že je tiež dobré počúvať hlad a nejesť za každú cenu v čase obeda a večere, keď ho napríklad nemáte. A viac športujem. Trikrát, štyrikrát do týždňa musím mať nejaký šport.“ „Ja v sebe voči deťom necítim taký ten intenzívny rodičovský prístup. Nie som taký ten klasický vedúci s autoritatívnym prístupom, ale vždy, keď som k nim prišla večer do izby a mala som skontrolovať, či majú upratané, tak ma skôr bavilo sa s nimi rozprávať o ich témach, zaujíma ma skrátka ten ich svet.“ „Tento rok som tam bola štvrtý rok, môj manžel tam jazdil ako dieťa, potom ako vedúci a nakoniec vzal so sebou aj mňa. Je to taká jeho srdcovka a ja som sa najprv bála, či ma to bude baviť, aby som si tú pre neho významnú vec tiež obľúbila, ale našťastie sa to stalo. Je to skvelý mentálny oddych, celý deň riešime, kde sú deti, či sú obuté, za čo sa prezliecť na nočný pochod, aby ste boli dosť strašidelní, ako by sme ušili nejaký kostým, vymysleli rekvizitu, pretože to je divadelný tábor, a potom s tými deťmi sedíte na deke a debatujú a je to super.“ „Sú veľmi rôzne, nedajú sa paušalizovať. Tie deti, čo jazdia do nášho tábora, sú mimoriadne vtipné, kreatívne, a čo sa týka technológií - je to o tom, ako im to rodičia nastavia. Ja som vyrastala v období, keď sme sa presťahovali po revolúcii do Viedne, kde mali všetci všetko značkové, všetko bolo medzi deťmi o tom, že ak nemáš značkovú mikinu, máš v kolektíve problém, a mne to rodičia dokázali nastaviť tak, že som bola v kolektíve absolútne právoplatným členom a obľúbená napriek tomu, že som nosila po ségre o dve čísla väčšie veci. Takže je to vždy o rodičoch.“