Bežná potýčka policajta s nespratníkom na ulici. Vyletí päsť, úder je na policajnom zázname a človek zrazu môže vyfasovať doživotný trest.
Keby sa takýto trestný čin stal za normálnych okolnosti, tak je tam nejaká podmienka, bol by z toho asi súd, ale nič zvláštne. V núdzovom stave podľa § 323 Trestného zákona, odsek štyri, ak dôjde k takej situácii, páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na 12 až 25 rokov alebo na doživotie.
Ilustruje na príklade portál aktuality.sk.
Podľa trestného zákona sa trestné sadzby v čase vyhlásenia núdzového stavu môžu naozaj až tak drasticky zvýšiť. Týka sa to napríklad krádeží, podvodov, útoku na verejného činiteľa, ale aj zneužívania právomoci verejného činiteľa a mnohých ďalších.
Ide aj o inak "bežné" pytliactvo. Ak bez povolenia chytáte ryby a prichytia vás, za bežných okolností by vám hrozili maximálne dva roky. Ak ste nikdy neboli trestaní, zrejme by ste dostali podmienku a vec by sa tým uzavrela. No v prípade krádeže, čím je aj lovenie rýb bez povolenia, sa trest za krízovej situácie automaticky dvíha na 10 až 15 rokov.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda však s takýmito názormi zásadne nesúhlasí: „To je základná teória trestného práva vo všetkých vyspelých právnych štátoch, že medzi konaním a znakom skutkovej podstaty musí byť príčinná súvislosť. A zvlášť pri úmyselných trestných činoch musí byť úmyselne zavinený.“ Dekan pokračuje - „inak povedané, ak niekto ukradne spred domu niekoho auto, a ten trestný čin by mal rovnaký priebeh, či je núdzový stav alebo nie, nie je tam príčinná súvislosť medzi núdzovým stavom a touto krádežou auta, nie je tam ani zavinenie smerom k tomu, že úmyselne využívam núdzový stav, a preto nepríde k zvýšeným trestným sadzbám."
Proti Burdovmu názoru sa stojí odborný názor jeho kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáša Strémyho. Podľa neho na to, aby páchateľ dostal viac rokov, skutok vôbec nemusí súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom, tak ako tvrdí Burda. Odvoláva sa na úzus, ktorý prijali na Generálnej prokuratúre na jar. „...kvalifikačný moment skutkovej podstaty (ak je ustanovený pri skutkovej podstate trestného činu) „spáchal trestný čin za krízovej situácie“ je potrebné použiť pri právnej kvalifikácii skutku vždy, ak dôjde ku spáchaniu konkrétneho trestného činu na mieste, na ktorom je v čase daného činu vyhlásený núdzový stav, teda ak na danom mieste páchateľ konal alebo nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný Trestným zákonom.“
Strémy sa preto podľa portálu aktuality.sk domnieva, že v čase vyhláseného núdzového stavu nemajú prokurátori a sudcovia inú možnosť, ako prihliadať na to, že bol trestný čin spáchaný počas krízovej situácie. Inými slovami, pokiaľ by sa podgurážení svadobčania pobili s policajtmi, ako o tom hovoril nedávno Fico, minimálnym trestom pre nich by malo byť 12 rokov odňatia slobody.
„Napríklad, v prípade, že osoba niečo ukradne, (pričom naplní niektorý zo znakov skutkovej podstaty uvedenej v prvom odseku, napr. spôsobí malú škodu, už bola v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutá za krádež, spácha krádež vlámaním, etc.) a zároveň sa dopustí tohto trestného činu za krízovej situácie (núdzového stavu), toto konanie bude podľa môjho názoru nevyhnutné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pričom trestná sadzba pri uvedom trestnom čine je 10 až 15 rokov,” konštatuje Strémy.
K Strémyho výkladu sa svojím vyjadrením nepriamo prikláňa aj ministerstvo spravodlivosti. Jeho hovorca Peter Bubla totiž spomína, že na rezorte si uvedomujú „drakonickosť” niektorých trestov počas núdzového stavu. Podľa neho v akútnych prípadoch majú možnosti situáciu aspoň trochu zmierniť sudcovia.
