Výsledkom pandémie bude podľa analytikov rezortu financií tento rok úbytok až 76-tisíc pracovných miest. Nižší bude domáci aj zahraničný dopyt, firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vrastie a mzdové tlaky ustúpia.

Slovenská ekonomika sa v tomto roku prepadne o takmer desať percent. Analytici ministerstva financií totiž aktualizovali svoju prognózu, podľa ktorej pokles hrubého domáceho produktu dosiahne až 9,8 %, čím ešte zhoršili svoju predikciu z apríla tohto roka o 2,6 percentuálneho bodu.

Zároveň však mierne navýšili odhad hospodárskeho oživenia v budúcom roku. Aktuálne totiž predpovedajú rast ekonomiky v roku 2021 na úrovni 7,6 %, čo znamená navýšenie aprílového odhadu o 0,8 percentuálneho bodu. V nasledujúcich rokoch by sa však hospodársky rast mal výrazne zmierniť na 1,8 % v roku 2022 a 3,5 % v roku 2023.

„Nižší bude domáci aj zahraničný dopyt, firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vrastie a mzdové tlaky ustúpia. Podporou bude len vládna spotreba,“ opisuje očakávania tohtoročného vývoja v aktuálnej prognóze Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.



Dno by malo naše hospodárstvo dosiahnuť v druhom štvrťroku. V druhej polovici roka sa očakáva začiatok postupného zotavovania hospodárstva, ekonomika však zostane na celom horizonte prognózy do roku 2023 podchladená a predkrízovú úroveň dosiahne až koncom roka 2022.

Hlavným negatívnym rizikom pritom zostáva opätovné rozšírenie nákazy, ktoré by recesiu prehĺbilo. Na druhej strane, nový pripravovaný niekoľkomiliardový pandemický balík z Európskej únie by ekonomike pomohol.

Výsledkom pandémie pritom bude podľa analytikov rezortu financií tento rok úbytok až 76-tisíc pracovných miest. Pokles zamestnanosti pocítia najmä ľudia v turizme, stravovacích službách, maloobchode, či v doprave. Znižovanie zamestnanosti sa však očakáva aj v priemysle a stavebníctve.



Vládne opatrenia na podporu zamestnanosti pritom podľa odhadov zachránia zhruba ďalších 35-tisíc pracovných miest. Miera nezamestnanosti by tak v tomto roku mala stúpnuť až na 8,2 % a postupne v ďalších rokoch klesať. Zamestnanosť by sa v tomto roku mala prepadnúť o 2,5 %, v nasledujúcich rokoch by mala opäť mierne rásť.

Rast reálnych miezd v tomto roku spomalí iba na 0,2 %, v nasledujúcich troch rokoch analytici očakávajú rast v rozpätí 2 až 3 %. Výrazne by mala spomaliť aj inflácia. V tomto roku analytici rezortu financií očakávajú rast cien o 1,8 %, čo znamená medziročné spomalenie o takmer 1 percentuálny bod.

V roku 2021 by však ceny mali rásť už iba o 0,3 % s následným zrýchlením dynamiky nad 1 % v rokoch 2022 a 2023. Za stlmením inflácie možno pritom podľa rezortu financií hľadať najmä pokles cien komodít, k čomu sa však pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie.