Protesty vyzývajú koalíciu, aby prijala z gréckych ostrovov 500 maloletých 

Zhromaždili sa na námestiach, v parkoch a na mólach. V tichých protestoch sú demonštranti od seba vzdialení 1,5 metra a niektorí držia nápisy „WeesWelkom“ (buďte vítaní - slovo „Wees“ tiež znamená sirota) a „500 Kinderen“ (500 detí), píše theguardian.com. Od apríla sa v celom Holandsku konali protesty proti holandskej vláde, ktorých cieľom je zaviazať vládu k tomu aby prijala 500 detí žijúcich v preplnených táboroch na gréckych ostrovoch.

Vlani v októbri požiadala grécka vláda členské štáty EÚ, aby poskytli útočisko pre 2 500 osamelých detí, čo je asi polovica celkového množstva detí na gréckej pevnine a na ostrovoch. Po mesiacoch nečinnosti prisľúbilo 11 členských štátov EÚ plus Nórsko a Švajčiarsko domov najmenej pre 1600 mladých žiadateľov o azyl. Deti sú väčšinou z Afganistanu, Pakistanu a Sýrie. Holandská vláda však medzi týmito krajinami nie je.

Krehký liberálno centristicko pravicový koaličný štvorlístok, vedie Mark Rutte, pričom sa dostáva pod stále rastúci tlak verejnosti. Jedna tretina holandských obcí - 119 miestnych úradov, ktoré zastupujú 9 miliónov ľudí - uviedla, že podľa University of Utrecht sú za to, aby do Holandska priniesli 500 detí. Veľké mestá, ako napríklad Amsterdam, Arnhem a Utrecht, ponúkli, že niektoré z detí príjmu.



Približne 100 významných osobností podpísalo otvorený list vyzývajúci holandskú vládu, aby odpovedala na „krik o pomoc“ Grécka. Kampaň priniesla osobnosti zo všetkých oblastí života, od dvojnásobnej holandskej komisárky EÚ Neelie Kroesovej po nezávislú hudobnú hviezdu, Joshua Noleta.

"V tábore, ktorý má priestor pre 3 000 žiadateľov o azyl, žije 20 000 ľudí," uviedol Nolet v súvislosti s nechvalne známym táborom Moria na Lesbose. Ľudia tu čakajú hodiny na jedlo, vodu a možnosť sa umyť. "Je šialené, že to nechávame len tak. Toto neodráža krajinu, v ktorej som vyrastal."

Pokiaľ ide o Rutte, situácia by sa dala ľahšie vyriešiť, ak by nemusel brať do úvahy svojich koaličných partnerov. Kampaň podporujú dve zo štyroch vládnych strán, liberálna D66 a Kresťanská únia, zatiaľ čo tretia, kresťansko-demokratická aliancia, je pod tlakom svojich voličov, ktorí deti prijať nechcú. Niektoré miestne skupiny sú motivované súcitom, povedal Klaas Valkering, člen rady CDA v Bergene.



Vláda tvrdí, že existuje lepší spôsob a minulý mesiac prisľúbila 3,5 až 4 milióny EUR na pomoc deťom v Grécku. Niektoré peniaze pomôžu vytvoriť systém opatrovníctva, ktorý bude zastupovať zákonné záujmy detí bez sprievodu v Grécku. Vláda tiež prisľúbila financovať miesta v prijímacích strediskách na gréckej pevnine.

"Je to humánnejšie riešenie," uviedla Bente Becker, poslankyňa a hovorkyňa pre migráciu Rutteho strany VVD. Uviedla, že toto „štrukturálne riešenie“ bude odrádzať rodiny od toho, aby dali svoj život do rúk pašerákom, pričom poukazovala na model dohody EÚ s Tureckom z roku 2016. "Nemalo by to znamenať lístok do Holandska, keď idete na grécky ostrov," uviedla. "Nechcem aby sa stalo, že rodičia posadia svoje deti do gumových lodí v Stredozemnom mori. To by mohlo ohroziť ich životy."

Kritici tvrdia, že vláda sa mýli, ak sa domnieva, že dokáže opraviť grécky azylový systém, ktorý je prešpikovaný obvineniami z nesprávnym nakladaním s finančnými prostriedkami a neprimeranými procesmi.

"Gréci nie sú schopní problém vyriešiť," uviedol Sander Schaap na holandskej rade pre utečencov. Plán na ochranu detí v Grécku označil za „naivný“. Vládny plán, tvrdil Schaap, je „... pokusom nájsť politické riešenie politického problému vo vládnej koalícii“. Holandskí politici od 90. rokov minulého storočia zaujali reštriktívnejšie stanoviská k migrácii, uviedla politická vedkyňa Saskia Bonjour z Amsterdamskej univerzity. Túto tendenciu posilnila „silná radikálna pravicová prítomnosť“ v krajine, ktorú reprezentujú osobnosti ako Pim Fortuyn, Geert Wilders a Thierry Baudet..