Musíme tomu zabrániť! (Eduard Chmelár)
14 | 06 | 2020 I Redakcia HD

Komentár Eduarda Chmelára (Facebook Eduard Chmelár)


Jaroslav Budz nebol len jedným z najlepších a najobľúbenejších učiteľov na škole. On je v tejto chvíli vzor a archetyp učiteľa, ktorý pretavil svoje poslanie do vlastnej smrti.


Nenachádzam tie správne slová na to, čo sa stalo vo Vrútkach. Sám som učiteľ, sám som rodič, ale toto musí zamávať aj silnými povahami.

Keby som nemal vážnejšie zdravotné problémy, v tejto chvíli by som bol dávno na mieste. Kto však mal psiu povinnosť tam byť, bol predseda vlády Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby okamžite prerušil rokovania na Morave a ponáhľal sa domov, Igor Matovič na Slovensko odkázal: „Blázni medzi nami žijú a takýmto situáciám nedokážeme zabrániť.“ ...

No poviem vám, to sú skutočne dych vyrážajúce „povzbudzujúce“ slová premiéra. Alebo to máme chápať ako sebakritiku? Kto iný ako premiér alebo prezidentka mali byť v tejto chvíli vo Vrútkach a byť oporou pozostalých, kto iný mal v tejto chvíli dvíhať traumatizovanú spoločnosť a vliať jej síl?

Musíme tomu zabrániť!

Nie je pravda, že nedokážeme nič robiť. Najprv musíme veľmi jasne povedať, že ten učiteľ, pán JAROSLAV BUDZ, ktorý zahynul, nebol iba obeť. Tento statočný človek pribehol na pomoc kolegyni a žiakom, nastavil vlastné telo a zachránil život nielen riaditeľke, ale aj viacerým deťom. Je to hrdina. Počuť to tam vo vládnych palácoch? HRDINA! Zaslúži si najvyššie štátne vyznamenanie in memoriam za statočnosť. To je to najmenej, čo môžeme urobiť pre jeho pamiatku. Pretože on nebol len (podľa vyjadrenia súčasných i minulých žiakov) jedným z najlepších a najobľúbenejších učiteľov na škole, on je v tejto chvíli vzor a archetyp učiteľa, ktorý pretavil svoje poslanie do vlastnej smrti.

AKTUÁLNE: Útočníkom na škole vo Vrútkach bol bývalý žiak (aktualizácia)
Počas zákroku na ZŠ vo Vrútkach boli odrazenými guľkami zranení aj policajti. Čítať ďalej
11 | 06 | 2020 | Peter Haluza, SITA, TASR


Je to výkrik do tváre verejnosti, aby už nebola ľahostajná. Byť učiteľom či učiteľkou je na Slovensku rizikové povolanie. Ešte nikdy sa nestalo, že by niekto v slovenskej škole niekoho zavraždil a doteraz sme si to nevedeli predstaviť. Ale násilie voči učiteľom rastie takmer tridsať rokov.

Facky a kopance od rodičov, vulgárne nadávky a poškodzovanie majetku zo strany žiakov atď, atď., atď. – učitelia by sami vedeli najlepšie porozprávať, aká ničivá neúcta voči pedagógom zožiera naše školstvo. Odráža sa to v správaní celej spoločnosti. Naši učitelia sú ohrození a naše deti nie sú v bezpečí.
To je dlhodobý stav našich škôl a toto je výsledok.

Nedokážem si predstaviť, čo v tejto chvíli prežívajú príbuzní obete a rodičia detí. Najmä tých zranených, ale aj tých, ktorí tento útok zažili, prežili a museli sa na to pozerať. Sú to neprenosné pocity a všetky slová mi v tejto chvíli pripadajú strašne fádne.

No táto hrôza nás nesmie zlomiť a utopiť v sentimente. Musíme konať. Školy sú chrámy vzdelanosti a musia byť najbezpečnejšími miestami pre vaše deti a našich učiteľov. S hlbokou úctou sa skláňam pred pánom Jaroslavom Budzom. Na jeho meno a skutky nesmieme zabudnúť.

Edit: Vážim si, že premiér dodatočne na FB napísal, že navrhne HRDINU z Vrútok na štátne vyznamenanie. Nemožno mu uprieť veľmi pružnú komunikáciu.

Banáš: Premiér je selfmademan, ktorý zbožňuje svojho stvoriteľa
Prevzatý rozhovor s Jozefom Banášom z portálu Parlamentné listy, zhovárala sa Lenka Dale. Čítať ďalej
13 | 06 | 2020 | Redakcia HD