Merkelová dôveruje Putinovi (Dmitrij Sedov)
16 | 01 | 2020 I Preklad: Redakcia HD

Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)


Návšteva nemeckej kancelárky v Moskve sa po dlhšej dobe znova niesla v „konštruktívnom duchu“.


Nemecké hlavné mienkotvorné médiá po stretnutí Vladimíra Putina a Angely Merkelovej v Kremli 11. januára uviedli, že sa stretnutie „konalo v konštruktívnej atmosfére“. Problémy, ktoré za posledné roky ťažili vzťahy Nemecka a Ruska, boli v tej chvíli odložené. Putin a Merkelová hovorili o naliehavej situácii. Teda o dianí na Blízkom východe. Tiež o Ukrajine a dokončení plynovodu Nord Stream-2.


Reakcie nemeckých médií nešetrili ozajstným „prekvapením“. „Nemôžem uveriť svojim očiam. Čo sa deje?“ Napísala pre Der Freitag Ulrich Hayden. „Kde je tá kríza vo vzťahoch medzi Nemeckom a Ruskom? Kde je vyhostenie diplomatov?“ Na tri a pol hodinovom stretnutí v Kremli a na tlačovej konferencii o tom nebolo nič počuť. Možno obaja vodcovia tým chceli USA povedať, že by sa mali prestať hrať s ohňom na Blízkom východe“.


Aj švajčiarsky Neue Zurcher Zeitung uverejnil článok s názvom „Merkelová potrebuje Putina“. V ňom uvádza, že stretnutie vodcov je dobrá správa pre nové výzvy v medzinárodnej politike. Autor článku sa ale zároveň pýta, „čo ak je to o túžbe Berlína budovať rovnocenné vzťahy s Moskvou a aj Washingtonom?“. Hoci nemecká kancelárka na tlačovej konferencii zdôraznila, že USA zostávajú spojencom Nemecka, výsledky stretnutia ukazujú, že zmeny sa začali. Nemecké záujmy brzdí politika USA. Čo i Angelu Merkelovú vedie k tomu, aby „našla cestu“ k Moskve.


Merkelová v Moskve: Trump tlačí svojimi krokmi k rozmrazovaniu vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom
Návšteva Angely Merkelovej v Moskve nie je zďaleka zdvorilá. Politické vzťahy Nemecka a Ruska sa už topia. Je to dobrá správa pre všetkých Európanov. Informuje agentúra RT. Čítať ďalej
11 | 01 | 2020 | Imrich Kovačič

So značným „znepokojením“ reagovali na stretnutie Putina a Merkelovej aj nemecké pravicové médiá. V článku „Merkelovej objatie s Putinom v Moskve“ sa Bild snažil vysmievať rokovaniam. Podľa Bildu „Putin dostal pochvalu od Merkelovej za jeho návštevu sýrskeho vraha Bašára al-Asada. A tiež za jeho cestu k tureckému prezidentovi“.


Bild sa zároveň venoval tomu, že sa Merkelová vo svojom oficiálnom vystúpení vyjadrovala ohľadom USA znateľne „chladnejšie“ než predtým. A že málo spomínala transatlantické partnerstvo. Bildu sa tiež nepáči, že namiesto toho Merkelová uvažuje o spolupráci medzi Bruselom, Berlínom a Moskvou.


„Definujme naše spoločné záujmy," uviedla nemecká predsedníčka vlády. Okrem toho sa Bildu nepozdáva, že „v rozpore so všetkými pravidlami“ hovorili Merkelová a Putin istý čas i bez svedkov. Merkelová už predtým kritizovala americké sankcie voči ruskej spoločnosti Gazprom. Navyše nemecký koncern Wintershall spolupracuje s Gazpromom na projekte v Líbyi v hodnote miliárd eur. Takže spoločných záujmov je dosť.


Bildu sa tiež nepáčilo, že Merkelová na stretnutí s Putinom neotvorila tému vraždy gruzínskeho občana v Berlíne. Tú mali mať na svedomí údajne ruské špeciálne služby. USA, Veľká Británia a aj nemecké spravodajské agentúry sú totiž jednoznačne presvedčení o vine Moskvy. Nemecké pravicové médiá sú rozhorčené, že Merkelová nešla v stopách Theresy Mayovej v dobre známom prípade „Skripaľ".


Nemecká spolková kancelárka naopak zdôraznila, že je v prvom rade potrebné dokončiť výstavbu plynovodu Nord Stream 2. Ďalej sa vrátiť k jadrovej dohode s Iránom, ktorá bola uzavretá v roku 2015. A hlavne stabilizovať napätú situáciu na Blízkom východe a v severnej Afrike.


Prieskum: Trump stráca v Európe popularitu, Slováci najviac dôverujú Putinovi
08 | 01 | 2020 | Imrich Kovačič / TASR

Merkelová uviedla, že plynovod Nord Stream-2 je v súlade s európskymi zákonmi. A napriek sankciám USA považuje jeho dostavbu za dôležitú.


Ocenila úsilie ruského a tureckého prezidenta o zabezpečenie prímeria v Líbyi. A že pevne verí, že ich oboch bude môcť čoskoro pozvať do Berlína na mierovú konferenciu o Líbyi pod záštitou OSN. Merkelová predložila tento návrh už skôr. Ale jeho uskutočnenie sa stalo možným až potom, čo Turecko a Rusko pomohli k prímeriu v tejto krajine. Putin ju v tejto myšlienke podporil. Konferencia v Berlíne na túto tému môže podľa neho posilniť úlohu Nemecka na medzinárodnej scéne.


Merkelová ocenila úsilie Sýrie a Ruska v snahe o zmiernenie situácie utečencov v provincii Idlib. Podporila tiež myšlienku usporiadania celoštátneho ústavného kongresu v Sýrii po skončení bojových akcií.


Osobitnú pozornosť venovali hlavné nemecké médiá už spomínanej téme oživenia „jadrovej dohody“ s Iránom. Merkelová je presvedčená, že na tento účel treba využiť všetky dostupné diplomatické kanály. Cieľom má byť, aby Irán nezískal jadrové zbrane. Situácia sa ale v tomto stupňuje. Irán už oznámil odstránenie všetkých obmedzení týkajúcich sa počtu a modelu odstrediviek používaných pri obohacovaní uránu.


Ako sa ukázalo, vyhlásenia nemeckej kancelárky boli súčasťou novej línie Európanov potom, čo USA „vyrobili“ problém na Blízkom východe zabitím druhého najdôležitejšieho človeka v iránskej hierarchii.


Merkelová, britský premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel Macron uverejnili spoločné vyhlásenie. Podľa nich „je dôležité, aby sa Irán vrátil k plnému dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z pôvodnej jadrovej dohody“. Trump následne tweetoval obvyklým spôsobom: „Všetko bude závisieť od Iráncov. Bez ohľadu, či dôjde k rokovaniam, hlavné je, aby Irán nemal jadrové zbrane“. Minister obrany USA naopak povedal, že USA sú pripravené na rokovania s Iránom bez predbežných požiadaviek.


Dôsledky zhoršenia medzinárodnej situácie kvôli atentátu na generála Kásima Solejmáního očividne posunuli Washington do slepej uličky v otázke jadrovej dohody s Iránom. Tlak na USA bol citeľný aj počas návštevy Merkelovej v Moskve. Čo naznačuje určité zbližovanie snáh medzi Európanmi a Ruskom.


Ako ukázalo stretnutie v Moskve, vo „východnej politike“ Merkelová stavila na pragmatizmus. To neznamená, že náhle zmenila prístup vo vzťahu k Rusku. Atlantizmus ako ideologický základ politiky Merkelovej zostáva nezmenený. Ale svojou cestou do Moskvy ukázala, že už nechce, aby boli nemecké záujmy závislé od nepredvídateľných krokov aktuálnej administratívy vo Washingtone.


Dvadsať rokov vládnutia Putina: kde je dnes Rusko?
Komentár Kohána Mátyása Čítať ďalej
04 | 01 | 2020 | Karolína Kristínová