Koncept Centier pre deti a rodinu, teda bývalých detských domovov, by nezaradená poslankyňa Natália Blahová zrušila. Podľa nej sú zmesou rôznych foriem starostlivosti a úplne sa opomína ich špecializácia. „Len v špecializovanom zariadení možno mať presne nastavených špeciálnych odborníkov na činnosť, ktorú je potrebné vykonávať, a priestory prispôsobené špecifikám detí, ktoré sú vážne choré, s ťažkým zdravotným znevýhodnením alebo zomierajúce,“ vyhlásila v rozhovore pre agentúru SITA. Takisto tvrdí, že na Slovensku existuje silná potreba rozšírenia paliatívnej alebo hospicovej starostlivosti pre deti. K týmto zisteniam sa dopracovala počas poslaneckého prieskumu, ktorý odsúhlasil parlamentný ľudskoprávny výbor.
Prieskum zameraný na starostlivosť o deti v centrách zistil, že je v týchto zariadeniach niekedy veľmi náročné zohnať pomoc. „Napríklad fyzioterapeut, ktorý by bol plne k dispozícii deťom, je pre zariadenia finančne náročný. Niektorí zamestnanci hlásili, že keď pracujú s deťmi s ťažkým duševným ochorením, nie sú dostatočne chránení. Toto sú veci, čo treba riešiť systémovo. Centrá pre deti a rodinu miešajú rôzne formy starostlivosti a som presvedčená o tom, že v prípade detí, ktoré majú vážne zdravotné postihnutie alebo vážne ochorenie v terminálnom štádiu, je nevyhnutná úplne špecifická starostlivosť. Potrebujú tam mať každodenne veľmi blízko lekára, psychológia, psychiatra či fyzioterapeuta,“ vysvetlila.
Blahová naopak tvrdí, že na zmenu týchto zariadení na špecializované je potrebná právna úprava. „Jedno konkrétne zariadenie by bolo pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, druhé by bolo len detským domovom pre deti, ktoré čakajú na rodinu, iné by zasa bolo virtuálnym detským domovom, ktorý by mal niekde vonku profesionálnych rodičov, a to zariadenie by sa len staralo o tých rodičov. Absolútna špecializácia by veľmi pomohla, pretože tam sa o tie deti dá postarať ich špecifickým spôsobom. Teda, aby odborníci boli v zariadení a deti nemuseli viesť za nimi na iné miesta,“ myslí si a dodáva, že niektoré zariadenia nemajú ani vhodné priestorové podmienky.
„Toto sa vôbec nerieši a som nahnevaná, že v rámci deinštitucionalizácie sa nič neudialo, stále sú zariadenia, v ktorých je 40 detí a viac. A ak máte na jednom mieste koncentrované také množstvo detí s takým vážnym postihom, môže to byť pre zamestnancov zdrvujúce, a nie je to v poriadku ani pre tie deti, ktoré by podľa ústavy, zákona a dohovore o právach dieťaťa mali mať nejaké rodinné prostredie alebo prostredie, ktoré sa podobá rodinnému. Ťažko choré a zomierajúce deti potrebujú dôstojný život a zažiť v ňom láskavé prostredie,“ zdôraznila.
Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny však vyjadrenie poslankyne o špecializovanej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím nemá nič spoločné s realitou. „Starostlivosť o deti, zdravotný stav ktorých si vyžaduje osobitnú starostlivosť výlučne pobytovou formou na základe lekárskeho posudku, sa aj pred novelou zákona a aj po novele zákona poskytuje v špecializovanej samostatnej skupine,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ tlačového a komunikačného odboru Michal Stuška.
Dodal, že poslankyňa Blahová popiera a prekrúca jeden z hlavných prínosov novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, teda fakt, že Centrá pre deti a rodiny sa práve po novom špecificky zameriavajú na starostlivosť o deti s istými potrebami. „Každé centrum má svoj vlastný program, špecificky sa zameriava na starostlivosť o deti napríklad s výchovnými problémami, ďalšie na deti s poruchami správania, ďalšie na maloleté matky deťmi, ďalšie na maloletých bez sprievodu. Takže špecializácia služieb ako aj špecializácia odborných pracovníkov je po tejto dôležitej novele zákona základom práce každého centra pre deti a rodiny,“ podotkol.
Vážnym problémom podľa Blahovej sú aj kontroly, pretože papierová kontrola je veľmi málo. Myslí si, že napríklad komisárka pre deti, ombudsmanka či samotné ministerstvo práce, ktoré to má pod patronátom, by mohli mať poverenie pozrieť sa aj do zdravotnej dokumentácie, či dieťa dostáva všetky vyšetrenia, ošetrenia, terapie, lebo v súčasnosti to nevie skontrolovať.
Zároveň upozornila, že na celé Slovensko pripadá len jeden hospic. „Hovoríme o 470 deťoch len v ústavnom zariadení, nehovoríme o deťoch, ktoré ležia na klinikách, ktoré ležia doma a sú v zomierajúcom stave. Nechali sme ich rodiny a blízkych absolútne bez pomoci, aby sa vysporiadali s tým, že pri nich zomiera dieťa,“ doplnila.
Prieskum Blahová ako členka výboru parlamentu pre ľudské práva iniciovala po avízach od riaditeľov a zamestnancov z detských domov, ktorí upozorňovali na problémy so starostlivosťou o deti. Tvrdili, že je veľmi náročná najmä na finančné pokrytie odborníkov a materiálno-technické podmienky. „Sme ľudskoprávny výbor, preto som sa chcela touto otázkou zaoberať. Za tieto deti nemá kto kričať a brániť ich práva. Len zamestnanci tých zariadení, ktorí sledujú, čo sa s nimi deje,“ povedala.
