Opozičná dohoda o neútočení, ktorú má zatiaľ podpísanú PS/Spolu a KDH, je natoľko vágna, že fakt pristúpenia alebo nepristúpenia ďalších partnerov k jej textu podľa publicistu Juraja Hrabka na politickej situácii nič zásadného nezmení. „Vecne sa nič nezmení. Zmení sa možno text dohody, ak ju vôbec podpíšu, ale inak sa nezmení vôbec nič. A podľa môjho názoru to, čo sa udialo, bol jeden veľký trapas a hanba,“ povedal Hrabko vo štvrtok (7.11.) v Tablet.tv na margo odloženia podpisu opozičnej dohody so stranou Za ľudí.
Pondelkové (4.11.) rokovanie opozičných predstaviteľov bolo totiž zrušené a PS/Spolu navrhovali zaslať Andrejovi Kiskovi dohodu na podpis kuriérom. Líder Za ľudí to však nepovažoval za vhodné, rokovanie aj podpis preto odložili.
Záujem pristúpiť k dohode, ktorá má zatiaľ dva body, záväzok neútočiť na seba v predvolebnej kampani a rokovať spolu o programových prienikoch, avizoval aj líder SaS Richard Sulík. Podobne ako Andrej Kiska by však chcel dohodu rozšíriť aj o záväzok nespolupracovať so Smerom-SD, SNS a ĽSNS.
Chaos v rokovaniach kritizovala 5. novembra v Tablet.tv volebná líderka Demokratickej strany Jana Kiššová. Povedala, že ani ona si nevie predstaviť povolebnú spoluprácu so Smerom, SNS či ĽSNS, tieto rokovania opozičných strán sú podľa nej stále viac o sebapresadzovaní a menej o skutočnej spolupráci. „Každý sa vyjadruje, s kým sa kamaráti, s kým sa nekamaráti, s kým si sadne za jeden stôl, s kým nie... Potom sa zasa rôzne spájajú, potom sa zasa nevedia spojiť, potom sa zasa chcú spájať, potom si zasa cez médiá niečo odkazujú,“ vypočítala Kiššová.
„Priznám sa, že by som strašne nerada do tejto témy vkĺzla. Je tak strašne hašterivá, prepchatá chlapskými egami a silami a presadzovaním sa. Priznám sa, že mi to prekáža. Dá sa to aj inak. Líder musí vzbudzovať prirodzený rešpekt. Nie tým, že prvý zvolá tlačovku alebo okrúhly stôl a prvý sa bude snažiť niekoho zjednotiť,“ povedala.
Hrabko na tieto slová reagoval poznámkou, že Kiššovej kritika sa dala očakávať, keďže Demokratickú stranu, posilnenú o bývalých členov Demokratického jadra SaS, PS/Spolu a KDH na žiadne rokovania nepozvali.
„Demokratická strana sa cíti byť odsunutá od spolupráce ďalších štyroch strán a dá sa predpokladať, že Richard Sulík by namietal voči tomu, aby sa pripojila aj Demokratická strana,“ upozornil Hrabko.
V diskusii, ktorá sa nakrúcala krátko pred rozhodnutím Martina Glváča vzdať sa funkcie podpredsedu parlamentu, sa Hrabko krátko venoval aj tejto téme. Poznamenal, že zotrvanie Glváča vo funkcii by bolo v čase rozbiehajúcej sa predvolebnej kampane dlhodobo neudržateľné. Od opozície však očakával, že podpisy na novú odvolávaciu schôdzu začne zbierať okamžite po neschválení programu tej pôvodnej a nie až o týždeň, potom, čo podporu odvolaniu Glváča naznačil aj Béla Bugár.
Prezidentka Zuzana Čaputová podľa očakávania vrátila parlamentu predĺženie moratória na prieskumy volebných preferencií na 50 dní. Zároveň avizovala podanie na ústavný súd, ak parlament jej veto prelomí.
Na otázku, či bude mať obavu z manipulácie prieskumov pred voľbami toľko poslancov, že chýbajúcu podporu Mosta-Híd nahradia a veto prezidentky prelomia, Hrabko odpovedal, že šance sú „pol na pol“. „Nedokážem to odhadnúť. Faktom je, že zákon bol schválený 74 poslancami a na prelomenie veta je ich treba 76,“ upozornil.
Ak poslanci veto prelomia a prezidentka dá novelu zákona na ústavný súd, ten podľa Hrabka zrejme nestihne v merite veci rozhodnúť pred voľbami. Ak by však ústavný súd dospel k záveru, že je to pre ústavný priebeh parlamentných volieb nevyhnutné, mohol by vopred pozastaviť účinnosť novely predbežným opatrením.
Ústavný súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nebude poznať svoje budúce rozhodnutie v merite veci, podľa Hrabka by však mohol rozhodnúť o pozastavení účinnosti novely aj na základe vážneho podozrenia z porušenia ústavy. „Podľa môjho názoru je zákon o 50 dňoch moratória v takom príkrom rozpore s listinou základných ľudských práv a slobôd, aj ostatnými dokumentami, ktoré sa týkajú ľudských práv a ktorými je Slovenská republika viazaná, že by to pre ústavný súd mohlo byť vážne podozrenie o porušení ústavy. A to by mohlo byť dôvodom na to, aby v tomto prípade vydal predbežné opatrenie. V takom prípade by platilo 14-dňové moratórium, ktoré tu bolo pred schválením novely,“ povedal Hrabko.
