Zdaňovanie na celom svete ovplyvňujú aj rozhodnutia súdov vo veciach daní. Poučenie z vývoja moderného zdaňovania v SR za uplynulé tridsaťročie (1989-2019) je deficit špeciálnych daňových súdov. V praxi problémom pri rozhodovaní súdov vo veciach daňového práva je sporná kvalita mnohých daňových judikátov. Je tomu tak aj preto, že naša krajina doteraz nemá špecializovaný justičný orgán na problematiku financií, účtovníctva a daní.

Vyspelé zahraničie rieši komplexnú náročnosť posudzovania výkladu a aplikácie daňového práva zriadením špecializovanej daňovej justičnej (napr. finančný súdny dvor, účtovný súdny dvor, špecializované daňové senáty) autority. Výhodou takýchto špecializovaných modelov je fakt, že zvyčajne predsedom senátu je sudca, ale jeho členmi je daňový poradca, audítor, súdny znalec pre ekonomiku. Teda presná zmes odborníkov detajlne poznajúcich ekonomický fundament a aplikačný mechanizmus hmotno-právnej podstaty konkrétnych daňových zákonov.

Slovensko takúto inšitúciu nemá doteraz, čo je systémová chyba. Kým v minulosti všetky daňové žaloby mohol riešiť len Najvyššý súd SR, v súčasnosti patrí táto agenda pod právomoc krajských súdov.

Mnohí sudcovia krajských súdov postrádajú znalosti z ekonomického fundamentu hmotno-právnej podstaty daňových zákonov, lebo na to neboli primerane doškolení (ani zo strany MFSR, FRSR, SKDP, SKAU, SKCÚ). Preto univerzálne daňové kauzy - z hľadiska daňového procesu (zákon č. 563/2009 o správe daní – tzv. daňový poriadok) zvládajú. Špeciálne hľadisko hmotno-právnej podstaty (konkrétne ostatné daňové zákony – napr. zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z príjmov, atď.) mnohým sudcom v praxi doteraz robí problémy.