Slovenská vláda sa oficiálne vyjadrila k praktikám juvenilnej justície.
21 | 09 | 2019 I René Skalný

Zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, JUDr. Marica Pirošíková sa vyjadrila k nedávnemu prelomovému rozsudku vo veci nezákonného odoberania detí nórskym sociálnym úradom - neslávne známym Barnevernetom. Jej písomné stanovisko Vám ponúkame v plnom znení:


Ako zástupkyňa SR pred ESĽP, ktorá dlhodobo sleduje a kritizuje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov a ich adopcií bez súhlasu rodičov, ku ktorým dochádza v niektorých krajinách Rady Európy, vítam rozsudok veľkej komory v prípade Strand Lobben. ESĽP v ňom potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, ktorá primárne chráni biologickú rodinu s tým, že rodinné putá majú byť zachované s výnimkou prípadov, keď je to úplne nevhodné pre dieťa. ESĽP síce priznáva štátom v tomto ohľade priestor pre voľnú úvahu, ale tento nie je neobmedzený. ESĽP pritom pripisuje dôležitosť tomu, či vnútroštátne orgány pred umiestnením do náhradnej starostlivosti  skúšali aplikovať iné, menej drastické, preventívne a podporné opatrenia a či sa tieto ukázali ako neúspešné."


Koniec juvenilnej justícii a nezákonnému odoberaniu detí?
Medzinárodný súd rozhodol o Barnevernete. Po mnohé roky čelila nórska štátna inštitúcia Barnevernet (v preklade „ochrana detí“) vlne kritiky za nútené odoberanie detí štátom. Čítať ďalej
21 | 09 | 2019 | René Skalný

"Ďalším princípom, ktorý ostáva rozsudkom veľkej komory zachovaný, je ten, že odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré bude ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia a každé vykonané opatrenie musí byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom.


Na nevyhnutnosť udržania týchto princípov poukázala vo svojej intervencii vláda Slovenskej republiky, ako aj vláda Českej republiky. Naopak žalované Nórsko, ako aj intervenujúce vlády Talianska, Dánska a Spojeného kráľovstva uviedli, že ESĽP by nemal v takýchto prípadoch vystupovať ako štvrtá inštancia a znovu posudzovať okolnosti prípadu. ESĽP tak urobil a dospel k záveru o porušení práv sťažovateľov.


Ďalej pripomínam, že Slovenská republika využila možnosť podľa článku  36 ods. 2 Dohovoru a intervenovala okrem prípadu Strand Lobben aj v prípadoch K. O. a V. M. proti Nórsku a Bodnariu a ďalší proti Nórsku. Dňa 17. júna 2019 bolo nórskej vláde oznámených ďalších 16 sťažností týkajúcich sa uvedenej problematiky. Slovenská republika požiadala o povolenie intervencie vo všetkých 16 prípadoch. V prípade, že ESĽP intervencie povolí, bude v intervenciách aj naďalej podporovať aktuálnu judikatúru ESĽP primárne chrániacu biologickú rodinu, od ktorej sa tento v prípade Strand Lobben neodklonil.“