Európsky parlament vo štvrtok na záver štvordňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu schválil návrh zmraziť platby z rozpočtu Európskej únie členským krajinám, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu. Opatrenie, ktoré je zamýšľané ako ochrana viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027, musia odsúhlasiť ešte členské štáty.
Ak sa Európska komisia zhodne na tom, že niektorý štát zasahuje do nezávislosti súdnictva, nebojuje proti podvodom a korupcii či porušuje ľudské práva, bude môcť navrhnúť protiopatrenia v podobe obmedzení, prípadne zmrazenie platieb z rozpočtu Únie. K uplatneniu takéhoto kroku bude nutný súhlas členských štátov a tiež Európskeho parlamentu.
V praxi bude postup taký, že komisia pošle europarlamentu a členským krajinám návrh previesť zablokovanú sumu do rozpočtovej rezervy. Stane sa tak do štyroch týždňov, pokiaľ to europoslanci jednoduchou väčšinou a členské štáty kvalifikovanou väčšinou odsúhlasia, čo je najmenej 55 percent členských krajín zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov EÚ. K uvoľneniu peňazí bude nutný rovnaký postup.
Príslušné europarlamentné výbory návrh komisie podporili a rozšírili ho o ustanovenie, podľa ktorého by dotknuté členské štáty napriek zastaveniu platieb z fondov EÚ museli prisľúbené financie poskytnúť konečným príjemcom, ako sú výskumní pracovníci, mimovládne organizácie či študenti zúčastňujúci sa výmenného programu Erasmus.
Agentúra Bloomberg poznamenala, že návrh je v schvaľovacom procese v čase, keď počínanie vlád v Poľsku, Maďarsku či Rumunsku vyvoláva pochybnosti o rešpekte k demokratickým zásadám a kedy sa rozširuje rozkol medzi východnými a západnými štátmi EÚ.
Návrh európskych byrokratov a Eurokomisie je inými slovami trestom za legitímne politické rozhodnutia národných vlád, ktoré vzišli z riadnych demokratických volieb. Aj napriek argumentácii mnohých podporovateľov tohoto návrhu, že hľadanie politickej zhody na potrestanie tej, ktorej krajiny je viacstupňové a komplikované, sú obavy namieste. Tie spočívajú najmä v tom, že hlasovanie na úrovni Európskej rady bude len kvalifikovanou väčšinou. Veľkým členom EÚ ako je Nemecko, Francúzsko a štáty Beneluxu sa dostáva do rúk zbraň proti neposlušnej strednej a východnej Európe.
Návrh má však ďalšie úskalia o ktorých sa nik nebaví.
Ak dnes vytvárame nový systém orgánov činných v trestnom konaní na európskej úrovni, čo nepochybne vznik európskej prokuratúry je, tak návrh europarlamentu zmraziť platby pre dodržiavanie zásad právneho štátu vnáša do beztak neprehľadnej európskej legislatívy len chaos. Potom vystáva otázka načo je nám OLAF, ktorý kontroluje nakladanie s peniazmi EÚ a podobné inštitúcie a prečo sme ho zakomponovali do spolupráce so vznikajúcim europrokurátorom, keď žalobcom aj sudcom nakoniec budú byrokrati a politici.
V prípade obcí a miest, ktoré čerpajú eurofondy na obnovu a rozvoj alebo infraštrukturálne projekty sa napokon môžme dostať do situácie explózie žalôb voči Eurokomisii. Predstava, že súdruhovia z EÚ od zeleného stola trestajú za politické rozhodnutia národných vlád príjemcov eurofondov z miestnych a obecných samospráv, je nie len absurdná ale odporuje právu a najmä zdravému rozumu.
Ak teda hodnotím štvrtkové rozhodnutie europarlamentu, nedá sa inak, ako povedať, že keby hlúposť europoslancov nadnášala tak v europarlamente poletujú všetci ako lastovičky. Nezachráni to ani, spomínané pravidlo, že študenti a mimovládne organizácie by mali výnimku pri sankciách. Práve naopak, to v tomto nezmyselnom zámere zakladá dokonca neprijateľnú diskrimináciu. V mojom prípade miest a obcí.
Bude zaujímavé sledovať ako sa so situáciou vyrovná slovenský parlament. Bolo by fajn, keby niektorým poslancom na Eurovýbore NR SR to konečne doplo. Aspoň tým, ktorí tak radi skloňujú slovenské záujmy.
